Po tom, čo som sa rozlúčil s priateľmi, samozrejme mohol som zostať ešte v meste. Lenže viete, moja averzia voči diskotékam a momentálna pretrvávajúca nechuť na nezáväzné kontakty so ženami v baroch, zaúradovali. Čo som mohol robiť? Jediná hnusná krčma v okolí už bola zavretá a tak ma teda šup do gay baru.
Vraj tam nepustia každého. Hovadina ako mraky, akoby mal pri vstupe stáť sbskár, ktorý Vás nepustí dnu, pokým mu nedáte francúzaka. Zišiel som teda dnu a hneď som uvítal, že sa všetky pohľady nevrhli na mňa. Každý si hľadel svojho, čo mi vlastne aj vyhovovalo. Veď si dám len svoj kapurkový a idem. Barman ma samozrejme hneď zlomil, aby som si na chvíľu sadol pri bar. Zapálil som si teda jednu camelku, popíjal dvojitého Jacka a vychutnával príjemnú pivničnú atmosféru.
„Zwei vodka“, ozvalo sa o dve barové stoličky vedľa a jedna z nich pristála predo mnou. S čo najpríjemnejším úsmevom som pokrútil hlavou. „Pán nedostupný?“ spýtal sa barman. „Viac ako si vieš predstaviť“ a už som sa takmer smial. „A čo tak ďalšieho Jacka so mnou?“ „S nealkom si ale neštrngám.“ Vraj aj keď by nemal, dali sme si. Dokonca som dostal ešte balík starých komunistických chrumiek, na ktoré mám slabosť. Slzičky už som na krajíčku, pretože v mojom obvyklom bare som rád, keď dostanem birell a nie namiesto toho biliard.
Príležitostne sa objavil pri bare aj druhý barman alebo sympatická čašníčka, ale tie odo mňa môj hlavný barman nenápadne odháňal, zatiaľ čo som ho rozosmieval pri službe v poloprázdnom bare. „Koľký krát si tu?“ náhle sa spýtal. „Prvýkrát.“ „Prvýkrát?“, vyletelo z neho prekvapivo, akoby som mal na čele napísané, že vyfajčím 8 vtákov denne. Zaujímavé však bolo, že vždy keď som uvidel svoj odraz v zrkadle za barom, neskutočne som sa bavil, napriek všetkým týmto narážkam.
Hudba decentne hrala a aj keď si už nepamätám aká, viem, že keď zahrali Oh lamour od Erasure, len v duchu som si povedal, ako ja milujem 80´s. Smiali sme sa asi ďalšie 3 hodiny, pretože pripitý Ironic veľmi ľúbi debatiť okrem iného. Nastal čas odísť, ale ešte sa ma stihol spýtať: „Ideš už? Pretože aj ja za chvíľu končím.“ Provizórne som si zívol a dodal: „Vidíme sa nabudúce“ a odišiel som zanechávajúc za sebou darovanú falošnú nádej.
Po prebudení som si dal ako prvé facepalm. Nieže by ma bolela hlava, len mi práve došlo, že mám asi prvého 4 percentného nápadníka.
Blog
Komentuj
19 komentov k blogu
1
beaurebelle
28. 11.novembra 2011 20:06
Jeeeeeeee ty si tam naozaj boool? bezomna :/ naozaj by som nesplnala parametre ? slub mi ze tam raz este pojdemee ! alebo ty pojdeš a ja počkam a prinesieš mi odtial chrumky od toho tvojho ,,priatela,,
2
@beaurebelle Veď ty si tam nechcela ísť! Ale silne pochybujem o ďalšej návšteve, aj keď tie chrumky sú lákavé
3
- Pán nedostupný?
- Viac ako si vieš predstaviť.
za ten facepalm to rozhodne stálo!
- Viac ako si vieš predstaviť.
za ten facepalm to rozhodne stálo!
4
ale chcelaa! ale ty si povedal že ma tam nepustia lebo nesplnam parametre ! tak to tam musime ist aspon omrknut prosiim ! ja ti kupim aj pät kusov chrumiek .. hoci čašnik by stratil nadeje :/
5
perfektné najmä táto čast: "akoby som mal na čele napísané, že vyfajčím 8 vtákov denne."
7
Ako by som mal na čele napísané, že vyfajčím 8 vtákov denne Ale zážitok pekný
8
a inač dufam že čo najskor prečitam z tvojho čela že tie vtáky tam napísané nemáš (čítaj medzi riadkami
Napíš svoj komentár