Ako som bol prvýkrát v gay bare

Tak nám v meste otvorili gay bar. A v takej slušnej štvrti! Som síce magor, ktorého ani s pribúdajúcim vekom neopúšťa občasná chuť na nejakú demenciu, ale navštívenie tohto lokálu neprehovárala ani moja zvedavosť. Teda až do chvíle, kým misku váh neprevážila moja slina. Bože, ako som si ja ešte chcel vypiť...aspoň jeden kapurkový!

Po tom, čo som sa rozlúčil s priateľmi, samozrejme mohol som zostať ešte v meste. Lenže viete, moja averzia voči diskotékam a momentálna pretrvávajúca nechuť na nezáväzné kontakty so ženami v baroch, zaúradovali. Čo som mohol robiť? Jediná hnusná krčma v okolí už bola zavretá a tak ma teda šup do gay baru.

Vraj tam nepustia každého. Hovadina ako mraky, akoby mal pri vstupe stáť sbskár, ktorý Vás nepustí dnu, pokým mu nedáte francúzaka. Zišiel som teda dnu a hneď som uvítal, že sa všetky pohľady nevrhli na mňa. Každý si hľadel svojho, čo mi vlastne aj vyhovovalo. Veď si dám len svoj kapurkový a idem. Barman ma samozrejme hneď zlomil, aby som si na chvíľu sadol pri bar. Zapálil som si teda jednu camelku, popíjal dvojitého Jacka a vychutnával príjemnú pivničnú atmosféru.

„Zwei vodka“, ozvalo sa o dve barové stoličky vedľa a jedna z nich pristála predo mnou. S čo najpríjemnejším úsmevom som pokrútil hlavou. „Pán nedostupný?“ spýtal sa barman. „Viac ako si vieš predstaviť“ a už som sa takmer smial. „A čo tak ďalšieho Jacka so mnou?“ „S nealkom si ale neštrngám.“ Vraj aj keď by nemal, dali sme si. Dokonca som dostal ešte balík starých komunistických chrumiek, na ktoré mám slabosť. Slzičky už som na krajíčku, pretože v mojom obvyklom bare som rád, keď dostanem birell a nie namiesto toho biliard.

Príležitostne sa objavil pri bare aj druhý barman alebo sympatická čašníčka, ale tie odo mňa môj hlavný barman nenápadne odháňal, zatiaľ čo som ho rozosmieval pri službe v poloprázdnom bare. „Koľký krát si tu?“ náhle sa spýtal. „Prvýkrát.“ „Prvýkrát?“, vyletelo z neho prekvapivo, akoby som mal na čele napísané, že vyfajčím 8 vtákov denne. Zaujímavé však bolo, že vždy keď som uvidel svoj odraz v zrkadle za barom, neskutočne som sa bavil, napriek všetkým týmto narážkam.

Hudba decentne hrala a aj keď si už nepamätám aká, viem, že keď zahrali Oh lamour od Erasure, len v duchu som si povedal, ako ja milujem 80´s. Smiali sme sa asi ďalšie 3 hodiny, pretože pripitý Ironic veľmi ľúbi debatiť okrem iného. Nastal čas odísť, ale ešte sa ma stihol spýtať: „Ideš už? Pretože aj ja za chvíľu končím.“ Provizórne som si zívol a dodal: „Vidíme sa nabudúce“ a odišiel som zanechávajúc za sebou darovanú falošnú nádej.

Po prebudení som si dal ako prvé facepalm. Nieže by ma bolela hlava, len mi práve došlo, že mám asi prvého 4 percentného nápadníka.

 Blog

37 0 0 0 0

Komentuj

19 komentov k blogu