Keď nájdem tú pravú, strašne odo mňa dostane!

Opäť zase raz single. Vlievam všetky svoje depresívne pocity na nepopísaný kus papiera len preto, aby som ho potom mohol pokrčiť do guče a následne zapáliť. Na pohľad zbytočné, ale mne to vždy pomôže. Takéto veci si nemusím odkladať do šuplíka, budú vo mne istý čas vryté ako tetovanie, ktoré sa časom hádam aspoň navonok odstráni. Hlava sa mi na chvíľu vyprázdnila a večer si pôjdem ešte z posledných síl zabehať, aby som zničený únavou nemusel v posteli hodiny nad sebou premýšľať.

Dnešok bol naozaj zvláštny. Svoje bezduché telo som poslal do školy na prednášku a ja som precitol až na ceste domov. Nechcelo sa mi ísť autobusom, aj tak sa v momentálnom stave doma nič nenaučím. Vybral som sa pešo cez mestský park a po ceste som stretával mnoho aspoň na oko šťastných párov. Necítil som závisť, len som bol sám zo seba smutný, že mne také šťastie opäť raz pretieklo pomedzi prsty. Bolo odo mňa hlúpe myslieť si, že sa časom zaľúbim do dievčaťa, ktoré sa zdalo byť ideálne pre mňa.

Zachoval som sa ako riadny blbec, ale nemalo význam to ďalej naťahovať, pretože by som jej tým ublížil ešte viac. Keby som si len vedel prikázať koho mám ľúbiť. Už som vychádzal z parku, keď som sa ešte zastavil na moste, ktorý vedie cez rieku. Z vrecka som vytiahol jednu camelku a pomalým nádychom som ju približne o štvrtinu skrátil. Mal by som s tým už prestať, ale teraz to určite nepôjde. Pozoroval som rieku a ako malé vlnky nedoprajú hladine pokoj, presne ako pocity vo mne. Čo robím vo svojom živote zle?

Nikdy som sa nemohol sťažovať na nedostatok šťasteny. Pamätám sa ako sme sa ako malí hrávali na hľadačov štvorlístkov a ja som nemal problém do minúty nájsť trebárs aj päťlístok. V láske to mám však iné. Keby som len mohol, vymenil by som všetky góly v bránke súpera, všetky áčka v škole, všetky tie telefonáty v ktorých vyhrávam milióny za tú pravú.

Už naozaj neviem kde ju mám hľadať. V bare? Na diskotéke? V škole? V posilňovni? Tak kde??? Bojím sa, že som ju už raz stretol, ale svoju šancu som nenávratne premárnil. Viem, že teraz budem na istý čas zase sám v sebe zakuklený, aj keď to spozná možno len pár mojich najbližších. Keď sa mi však vráti moja nádej z neohlásenej dovolenky asi sa pustím zase do pátrania. A ja viem, že tú pravú raz nájdem!

A keď ju nájdem, vtedy strašne odo mňa dostane! Veď kde sa mi tak dlho skrývala?

 Blog

17 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu