Myslím, že prešiel už dosť dlhý čas na to, aby som vám mohol porozprávať o tejto psychickej traume z mojej puberty. Poznáte to, skončil školský rok a pred vami je vyhliadka krásnych letných prázdnin a k nim neodmysliteľne patria aj letné lásky. Tie horúce slnečné lúče vám pražia na mozog a vy robíte rozhodnutia, ktoré by ste za normálnych okolností nerobili.

Presne toto je ten prípad. Môj najlepší kamarát sa chystal do kina so svojou priateľkou a keďže jej staršia sestra chcela ísť tiež, bola mi položená otázka či by som jej nerobil spoločnosť. Súhlasil som, veď som ani nemal dôvod odmietnuť. No vlastne ten dôvod by sa aj našiel, keďže z rozprávania o jej sestre by sa miestami mohlo zdať, že je prinajlepšom mierne šibnutá. Tie historky mi pripadali trocha zveličené, tak opisovaná osoba predsa nemôže existovať. Bohužiaľ mohla.

Ja však nepatrím medzi ľudí, ktorí si tvoria názor na človeka na základe niekoho rozprávania. Okrem toho som bol mladý a stretnutie s nejakým crazy dievčaťom mi pripadal ako skvelý nápad. Veď to najhoršie vo vzťahu je, keď vás začne nudiť. Konečne nastal deň D a počasie dokonale vyšlo. Prišiel som teda pred kino a vtedy som ju uvidel. Krásne, štíhle dievča a keď som podišiel bližšie aby sme sa zoznámili, jej zvodný úsmev zo mňa odstránil zvyšky predsudkov. O chvíľu sa kúpili lístky, usadili sme sa do úplne posledného radu a vypadalo to na super večer.

Z filmu si pamätám veľké hovno, ale matne si spomínam, že to bol tuším Harry Potter a väzeň z Afganistanu. Akonáhle sme sa však dali poriadne do reči, jej odhaľujúci sa charakter ma čoraz viac desil. Pamätám si ako zhasli svetlo a ona zahlásila: "Tak slnko už zašlo". No dobre, hovorím si, to bol asi pokus o vtip. Vtedy som si všimol jej poranené hánky na rukách. "Kde sa ti to pre Boha stalo?!" spýtal som sa. Jej jednoduchá odpoveď: "Keď ma niečo naserie, tak to musím niekde ventilovať". No super, aby som si teda dával pozor na to čo poviem. Nepomohlo to a moje rameno to počas filmu aj tak párkrát schytalo.

Ďalej som sa dozvedel viac o jej "citlivej duši", to preto asi deň predtým hodila kameň do okna svojmu bývalému. V duchu som si povedal, že keby som mal s týmto dievčaťom chodiť, tak musím mojim zakázať kúpiť nové plastové okná. Ďalšia otázka, ktorá ma úplne odrovnala bola: "Čo hovoríš na Hermionine rastúce kozy?" Prisahám, že keby som práve v tej chvíli pil colu, tak by som ju vyprskol asi až niekde do prvého radu. Pomaly som už ani nevedel či sa mám tomu smiať alebo plakať.

Približne v strede filmu si otvorila balíček gumových medvedíkov a zjedla možno dvoch. Potom asi desiatich hodila do ľudí pred nami a ona sa skryla za sedadlo. Otáčajúce sa hlavy ma prepaľovali pohľadmi, z ktorých sa dalo vyčítať, že keby sa to stalo ešte raz, tak dostanem cez hubu. Neviem akým zázrakom sa mi ju podarilo prehovoriť aby to neurobila, ale tak aby nevyšli nazmar, bleskurýchlym pohybom mi dokázala zvyšok balíku vysypať za tričko. A v tom teplu sa to nie prekvapujúco dosť lepilo na kožu.

O niečo neskôr z ničoho nič zakričala na celé kino Auuu a opäť tie pohľady všetkých ľudí tentokrát hovoriace: "Čo asi spravil ten úchylný mladý grázel tej milej slečne? Ten výkrik znel akoby pri najmenšom stratila práve panenstvo:" Koniec filmu sa našťastie nezadržateľne blížil. Napriek tomu si neodpustila ešte jednu maličkosť - nasadila mi na hlavu svoju šiltovku. Na tom by nebolo nič zlé v prípade, keby som si predtým starostlivo nenagéloval vlasy. Keď som si ju dal dole, všetky vlasy, ktoré smerovali nahor, teraz smerovali len do bokov. Aké komické, takže nielenže som bol úplne ponížený pred návštevníkmi kina, ešte budem vypadať ako retard.

So slečnou šibnutou som sa z nepochopiteľných dôvodov stretol ešte raz, ale to je už iný príbeh o tom, ako som skoro dostal od skínov za to, že po nich niečo kričala a o žuvačke vo vlasoch, pri ktorej vyťahovaní bolo vytrhnutých približne 40 vlasov naraz.

Na záver už len: Už nikdy viac žiadne crazy dievča!!! Maximum čo som ochotný prijať, keby povedala: "Čo tak spraviť niečo bláznivé a ísť dnes na pivo namiesto na kávu?"

 Blog
Komentuj
 fotka
complicatedperson  8. 4. 2010 15:35
no to poteší, inak si mi povedomý podla fotky, nechodil si na obchodnú?
 fotka
anzu  8. 4. 2010 16:08
je tam síce napísané, že Príbehy skutočné, ale aj tak sa musím spýtať, to sa fakt stalo?
 fotka
mixelle  8. 4. 2010 16:30
náhodou..potrebuje len skrotiť
 fotka
majuri  8. 4. 2010 18:40
co ti nato povedat, vie ako na zivot, vsetko za nu schytaju iny dobra je, aj pre pribeh
 fotka
ironic  8. 4. 2010 18:47
@anzu Bohužiaľ áno Ale dúfam, že takých ľudí človek stretne len raz za život
 fotka
ironic  8. 4. 2010 18:58
@mixelle tak chcem sa pokloniť tomu chlapovi čo to dokáže

@majuri keď má byť toto recept na život, tak dúfam, že svoju kuchársku knihu nikomu nepožičiava
Napíš svoj komentár