Ako sme teda prišli pred PKO tesne pred začatím, mali sme ešte čas aby sme si zapálili a medzitým pozorovali prichádzajúcich ľudí. Očakávania sa potvrdili - typický volič Smeru je dôchodca oblečený ako na spoločenskú udalosť roka, prípadne ešte pracujúci človek vo vyššom strednom veku. Po vstupe do vnútra každý obdržal igelitku s tonou propagačného materiálu, ako slabú náplasť na všeobecné sklamanie - guláš nie je...
Aj keď míting ešte nezačal, ledva sa nám ušli dve stoličky v predposlednom rade. Sála bola plná približne 400 fanatikmi. Zdravotní záchranári museli zasiahnuť pri ťažkostiach zrelého dôchodcu, ktorý už asi nezvládal napätie z prichádzajúceho začiatku. Trochu mi to pripomínalo omdlievajúce faninky na koncerte nejakého chlapčenského boy bandu. Konečne sa to začalo! Keby som bol z Marsu, prípadne z iného štátu, asi ťažko by som pochopil ako vládnucu stranu môžu propagovať dvaja prezlečení muži za ženy v podobe tety Márgit a pani Márie.
K ich humornému programu sa nevyjadrujem, preto som tam predsa neprišiel. Ale čakal som, že keď už pani Mária spievala svoju verziu "Teď královnou jsem já", že každú chvíľu už vyskočí Fico. Žiaľ nestalo sa tak. Prišiel až o chvíľu a to by ste teda mali vidieť. Víťazoslávna hudba ako z amerického filmu, zo scény keď hlavný hrdinu práve prepichne nepriateľského zlosyna a ľudia len čapkali a čapkali.
Fico začal tradične hraním na sociálnu strunu, keď smútil za ľudí postihnutých povodňami a tváril sa pritom akoby celú noc nakladal vrecia pieskom. Veľmi sa mi páčilo ako povedal, že poškodených ľudí štát odškodní a že nechce počuť nijaké reči o tom, že nie sú peniaze. Že aj keby mal predať budovu vlády SR, tak im pomôže. Za ním sediaci Počiatek len pokrútil hlavou a vymenil si s Čaplovičom úsmevné pohľady. Ďalej Fico varoval svojich prívržencov pred zlepenou vládou pravice, ako však nazvať koalíciu lavice, ľudovej strany a národnej strany nepovedal. Ale vydržali spolu, to sa mu ráta.
K slovu neskôr Fico pustil aj ďalších ministrov, za zmienku stojí prejav Počiatka. Ohuroval ľudí všemožnými informáciami o OECD, MMF, svetovej banky, fiškálnej politike atď. a ľudia čím menej mu rozumeli, tým viacej mu čapkali. Ale inak to bol zaujímavo strávený večer a aj keď rozhodne nie som voličom Smeru, nedá sa povedať, že by som v istých veciach s nimi nesúhlasil.
Na záver:
Mladý volič Smeru to určite nemá v živote ľahké...len čo sme vyšli von ešte stále s ich igelitkami, lebo sme ich nemali kde odhodiť, oproti idúca postaršia pani sa nebála cez celú ulicu zakričať, že sme sprostí. Keď som sa spýtal:" Ako prosím?" už len odpovedala nič, nič...No čo už, voliť Smer je asi privilégium len starších generácií.
P.S. Smer inak robí vynikajúce cukríky, keby im to raz v politike nevyšlo, mali by sa na ne zamerať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár