Bolo zvláštne prísť do triedy a uvidieť ako ťa v okamihu začal fascinovať papier na tvojej lavici. Bojíš sa čo i len pohľadu na mňa. Bojíš sa čo by si mohla uvidieť v mojich očiach. Bol by to hnev, výčitky alebo sklamanie? Keby si to predsa len vyskúšala, zistila by si, že to nie je ani jedno z toho. Ja nie som ten z koho máš strach, v skutočnosti sa desíš svojho vlastného odrazu.
Desíš sa toho, žeby sa niekto pozeral na to čím naozaj si a nie na to, ako ti to dnes znova pristane. Nejako to stále nemáš premyslené. Na to ako veľmi ti záleží čo si o tebe ľudia myslia, dosť zraňuješ tých, ktorí ťa majú najradšej. Viem prečo to robíš. Radšej na čas odchádzaš do svojho sveta, aby si sa náhodou ešte viac nezaľúbila. Bojíš sa, že by ťa zase raz niekto mohol zraniť, preto je pre teba jednoduchšie, keď si to ty, ktorá ubližuje.
Ešteže som to ja a po svete nemusí chodiť ďalší láskou zničený človek. Opäť cítim tú bublinu okolo seba, ktorá pomaly okliešťuje všetky moje emócie. Je to užitočná vlastnosť v zlých obdobiach, v bežnom živote už o poznanie horšia. Potreboval som ťa, pretože som v tebe našiel niečo, čo rozšírilo môj kratučký zoznam vecí, na ktorých mi záleží. Nikdy som nechcel, aby si sa zmenila, ten kto sa chcel zmeniť som bol ja.
Nepotrebujem tvoje prepáč, nepotrebujem ďalšiu dávku klamstva a alibizmu, úplne by som si vystačil s pravdou, nech by už bola akákoľvek. Už na začiatku som ti povedal, že ma môžeš zblázniť aj zraniť. Nemôžeš za to, že som bol taký hlúpy a naivný, že som si myslel, že to nespravíš. Konečne ma už netrápia myšlienky na teba, trápil som sa predtým, keď som márne hľadal miesto v tvojom živote, miesto, ktoré momentálne neexistuje.
Vlastne možnosť tam je, ale naozaj som ťa nechcel do ničoho tlačiť. Musím byť hrozný, keď som chcel, aby si sa konečne rozhodla podľa toho čo chceš ty a nie čo chcú druhí. Nedokážeš povedať aby som odišiel a ani aby som s tebou zostal. Vedela si, že nemôžem žiť v tvojom vákuu večne, bohužiaľ ja som všetko pochopil až keď som sa začal dusiť. Napriek všetkému viem, že to nebol omyl, pretože ak mal niekto na to, aby so mnou bol, bola si to ty.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
3
@munchausen Keď sa tak na to teraz pozerám, naozaj som to tak písal, ale prepáč, už sa mi to nechce editovať
@sajuri007 Ďakujem
@sajuri007 Ďakujem
4
Lukáš, bolo to krásne! Strašne dojímavé a zároveň smutné. Páčil sa mi záver, kde si povedal, že nič z toho nebol omyl. A úplne najkrajšia veta bola:
"Potreboval som ťa, pretože som v tebe našiel niečo, čo rozšírilo môj kratučký zoznam vecí, na ktorých mi záleží. "
"Potreboval som ťa, pretože som v tebe našiel niečo, čo rozšírilo môj kratučký zoznam vecí, na ktorých mi záleží. "
Napíš svoj komentár
Osobné zámená (ty, tebe, ťa) sa píšu veľkým začiatočným písmenom len v listoch. Nakoľko je toto zamyslenie modifikované ako list, mohli sa dané slová písať aj z veľkým začiatočným písmenom. Nie je to chyba, lebo sa nejedná striktne, len kozmeticky by to vyznelo lepšie.