"Ja nie som buzík... alebo áno?" :-O ničivé priznanie jedného teploša!

Zašla som si do Auparku. Empétrojka sa mi medzičasom vybila, ale nechala som si ju v ušiach, lebo to bolo moderné. Do Auparku však chodia len lesby a diskotéková liga, a tak som nahodila nasratý výraz, ktorý všetkým oznamoval: „Nemám vás rada, ale musím tu byť!“

Skutočnosť bola taká, že kamoš začal robiť v jednom podniku a ja som dostala chuť na jednu kávu zadarmo za poodhalené kozy! Keď ma uvidel, žiarivo sa na mňa usmial, ja som vybrala štýlovo slúchadla z uší a grimasu mu milo opätovala. Hneď ma odprevadil k stolu, začal ďakovať, že som ho došla kuk. Vraj čo si dám. Kávičku, poprosím ťa. A mliečko? No vieš, mám síce dva vyvinuté obaly na mlieko, ale zatiaľ nefunkčné. Nervózne sa usmial, začervenal a mne bolo jasné, že káva bude zadara a možno aj s koláčikom, ak vystrčím naňho čerstvo oholenú nohu.

Kávička bola skvelá, aj zákusok, a keď som odchádzala, kamoš len mávol rukou, že nič nie som dlžná, a že je rád že ma videl. Nervózne v ruke točil utierku, zdalo sa, že mal niečo na jazyku, ale zrejme sa bál. Nedalo mi to, a tak sa pýtam:
„Kedy vlastne končíš?“
„Za pol hodku...“ zažiaria mu oči. Je mi jasné, čo by rád.
„Môžem ťa počkať, keď chceš.“
Nezmohol sa na slovo, len mohutne prikývol. Odskočila som si na vécko, kde som zistila, že mi po celý čas bolo takmer vidieť bradavku. Tak to mi mohol doniesť aj zmrzlinu, hajzel! No možno som sa mohla tešiť na niečo omnoho lepšie, nakoľko môj „náhodný“ výstrih zrejme zariadil večerné rande. Tomu sa vraví Božia prozreteľnosť!

Skončili sme uňho na byte, z chladničky vytiahol kolu. Začali sme kecať o gréckej filozofii, chalan tomu fakt rozumel, ja len do určitej miery, a tak som sa to snažila otočiť do môjho vkusu.
„Vieš, aký mal Aristoteles názor na ženy?“ pýtam sa s úsmevom.
„No, nie moc pozitívny. Tvrdil, že žena je nedokonalá forma muž...“ skáčem mu do reči:
„Vieš, on bol v skutočnosti gay.“ Smejem sa.
„Čooo?“ vyjachtá. Áno zlato, presne to som urobila, urazila som veľkého uja filozofa.
„Aj Schopenhauer bol buzík.“ zahlásim bez okolkov.
„Ako to môžeš povedať?“ vyjachtá zdesene.
„Čítal si jeho Spisy o ženách?“
„Noo, nie.“
„Tak si prečítaj. Bol buzík. Jednoznačne.“
„A Kant?“ pýta sa nesmelo a v hlase má malú nádej.
„Aj ten.“ Vybuchne!
„A to už ako vieš? Nič také predsa nenapísal!“
„Mal manželku?“
„No...nie...“
„Bol tzv. homosexuál!“
„Možno mal milenku,“ vytiahne kamoš triumf.
„Keby mal milenku, ver mi, neučili by sme sa o ňom na škole, lebo by nič nevymyslel a akurát by si penis zodieral,“ rehocem sa.
„Ty si feministka, priznaj sa!“
„Nie, ale ty si buzík.“
„Čože?“ stráca reč. „A to si prečo myslíš?“
„Vieš, buzeranti sú fajn kamoši, to nerieš. Ale už pol hodinu tu kecáš o buzíkoch, obhajuješ ich, mne takmer trčí bradavka a ešte si ma ani nedotkol. Si teploš.“
„Ja...“ hlas sa mu zasekne v hrdle.

Áno, je to ťažké priznať si, že ste homosexuálny. našťastie som tu ja, večne túžiaca po sexe, ktorá vám otvorí oči.
Nie, neďakujte, netlieskajte. Zachránim ešte množstvo ľudských duší.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

16 komentov k blogu