Zuzanka túliac sa v kúte plače a stoná. Zodvihne metlu z úchytku a posunie si ňou úlomok suchého posúcha, upadlý materi. Pochrúma ho a zabudne na bitku. Vstane, chytí metlu a začne zametať. Pozametá celý byt a ide rýchlo von. Hrá sa pri jarčeku, preskakuje ho keď vtom skočí o trošku bližšie a zašpiní si nohy. Po chvíli začne Zuzanku smädiť, tak sa ide dnu napiť. Mať však je macocha: ,,Kde si bolo fagane?" ,,Vonku len... na ceste." povie nevinne Zuzanka. ,,A nohy po členky zbabrané prečo, há!?" vyzvedá sa macocha. ,,Troška len... u päty. Jarček hneď uloví..." ,,Ja tebe! Čo sa ty máš hrať pri jarku!" scupkali buchnáty, geglo až v chúďati. ,,Joj! Poviem ňaňovi!" s plačom bežalo k otcovi. Otec v stodole viazal nové žitočko. ,,Ňaníčko, ňaň..." ,,Čo je? Čo vrieskaš?" povie otec. ,,Mať ma ubila...ťapla, bacla v chrbátik do tyla... veľmi ma to bolí..." ,,Iste si šantila, čuš...to sa zahojí." otec sa otočil a pokračoval v práci. Zuzanka so sklonenou hlavou šla na dvor. Sedí na lavičke a hompáľa nohami. Jurík kráča k nej s loptou a vraví: ,,Ideš si hádzať loptu?" Prikývne, utrie si slzy a vstane z lavičky. ,,Tak chytaj." Jurík jej hodil loptu. Výraz tváre sa jej zmenil, pomaly aj zabudla na bitku. ,,Teraz sa poďme zahrať na slepú babu." Jurík vytiahol z vrecka šatku a zaviazal Zuzanke oči. ,,Naháňaš..." ,,Ja ťa chytím..."Zuzanka sa rozbehla, no nič nevidela. Potkýnala sa no nespadla a napokon povedala: ,,Vzdávam sa." už si išla dať dole šatku z očí ale vtom ju Jurík sotil. Padla rovno do mláky. ,,Joj..." Zuzanka si odokryla oči a videla, že je celá špinavá. Jurík sa len začal smiať. ,,Jurík to si nemusel!" vstala a kráčala smerom dnu do domu. Pomyslela si:,, Dúfam, že ma macocha neuvidí lebo zase dostanem..." Mať však len macocha:,, Kde si bolo šklbane?" ,,Na dvore." povie tichým hláskom Zuzanka. ,,A laby do kolien zababrané!?" ,,Nebite! Jurík náš do mláčky ma sotil... odbehnem k vodičke..." ,,Ha! Najprv ťa ja..." kam čiahla tam modrina. ,,Joj, juj ... za všetko môže Jurík! Poviem totčičke." začala bežať k tete. Teta drví konope. ,,Totčička! Kde ste ?" ,,Hou! Ty si kvietok môj milený? Sirôtka... kto ti čo? " ,,Bila..." so slzami v očiach sa začala žalovať. ,,Kto? Mať však? ,,Sem do chrbátika udrela a za vlasy ma ťahala!" ukazuje fľaky, ktoré má po celom tele. ,,Vlčica macocha! ...Otec? No, ten ako tetrov, viem... len sa otrasiem a pôjdem jej nakydať!" teta Zuzanku objíma a utešuje ju...O chvíľu sa Zuzanka pobrala domov. Pršalo, bolo všade mokro. Dávala si pozor aby si veľmi nezašpinila nohy, lebo by zase dostala od macochy. Kráča, kráča, kráča za ňou ide voz ,do ktorého sú zapriahnuté dva kone. Jeden čierny ani uhoľ a druhý hnedý s bielou škvrnou na čele. Vo voze sedí mohutný chlapisko s mocnými rukami a riadi voz, za ním sedí Jurík, nevlastný brat Zuzanky. Ako náhle Jurík zbadá Zuzanku šepne chlapovi: ,,Pridajte...rýchlejšie..." chlap zakričí na kone svojím drsným a chladným hlasom: ,,Hijó, hijó...rýchlejšie, rýchlejšie." búcha opratami o chrbty koňov. Kone sa najprv naľakajú no potom zrýchlia a rýchlo prefrndžia okolo Zuzanky tak, že ju ošpliechajú. Zuzanka zastane, stihne ešte zbadať Juríka v uháňajúcom sa voze ,ktorý sa na ňu pozerá a škodoradostne smeje. Zuzanka beží domov. Zastane pod okienkom a nazerá cez neho dnu. S nádejou, že macocha nie je v kuchyni vstúpi dnu. Zatvorila dvere poobzerala sa okolo no macochu nezbadala. Uľavilo sa jej. No macocha sa okamžite vrútila do kuchyne. Mať však vždy macocha: ,,Kde si bolo lagane?" ,,Pod stenou iba..." ,,A nohy celé zbrýzgané i sukňa!" ,,Zafŕklo spod koča." ,,Jurík však? Bodaj by si..." macocha ju z nôh strhla a za vlásky ju začala ťahať tak, že až krvičky za ňou ani šľak. ,,Júj, to bolí... poviem mamičke..." vytrhlo sa z bezcitných rúk macochy a uháňajúc prihnalo na cintorín. U hrobu pokľaklo a bolestnú žalobu zodvihlo: ,,Mamičko, nespite! Vstaňte! Chráňte si Zuzičku! Macocha ma zas ubila až zranila, pozrite! Bolí, štípe... pofúkajte, ochlaďte hlavičku, objímite, pohlaďte skorej mi zacelie! Nedajte viac biť! No tak vstávajte z postele! Aj domkov by s vami šla len ...či ma už nerada?" len vetrík pohýbal vetvami stromov. Ticho - smrti záhada, kamsi v ňu tiež zapadá. Podvečer sa strhne lejak a víchrica. Vstala a ako splašené vtáča začala bežať domov. Pri dome si spomenie: ,,Jaj, umyť nožičky!" Zuzanka beží dole ulicou. Jej bosé nožičky odiera tvrdá kamenná cesta. Uháňa rýchlo ako len vie. Pri rieke sa prudko zastaví, čupne a nahne sa, že si ide umyť nožičky. No vtom závrat alebo poklzkom padne do rieky. Besný prúd ju vezme a unáša dole riekou. Ráno ju otec šiel hľadať. Našiel ju až pri mlyne v úpuste. Krylo ju husté lístie. Priniesol ju domov a na stôl položil. Ľudu bolo zbeh, ženičky vzdychali: ,,Živôtik mladý vypätý, tváričkou samý špľah, ako sneh a tie biele nožičky...joj chúďa..." jedny obviňovali macochu, druhý zase počasie. .............................................................................................................................
,,Starý, hej? Jano, spíš? Jarok zas hučať čuť. Musíš ho odraziť! Zajtra už nezabudni!" a tma či mesiac vše, do perín vrytá, zaspať len nemôže. Do očí sa jej blýska tých bielych nožičiek pár, do duše dvojný žiar... ,,Och Bože, schovaj ich!"...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
novyclovek123
2. 1.januára 2013 09:51
Ahoj, nevieš náhodou obsah diela roľník,priadka,mať moja dobrá. Niečo z toho ?
Napíš svoj komentár