27.02.2015 - doteraz jeden z najzlomovejších dní v mojom živote. Popravde nie len v mojom živote, ale v živote celej mojej rodiny. Zmenilo sa tak veľa vecí. Musela som nabehnúť na život kedy sa musím starať. Veľmi dlhú dobu sa už chcem rozpísať o tom, čo sa deje v mojom/našom živote.
Deň sa začal ako každý iný.
Ráno niečo pred 6:30 som sa zobudila na to, ako mamka kašle. Veľmi dlhú dobu ju trápili silné záchvaty kašľu. Mňa to neskutočne rozčuľovalo. Jednak som sa na to budila, vstávala som podráždená, nadávala som za to na ňu. Nie preto, že kašle, ale preto, že s tým nešla za lekárkou hoc som jej to dookola opakovala.
Taká nafučaná, nahnevaná som šla za ňou do obývačky, dala jej tam nejaké veci, čo po mne chcela deň pred tým. Pozdravila som sa a odišla do práce. Ona mi neodzdravila, len niečo nezrozumiteľné zamrmlala.
Ani nie pol hodinu po tom, čo som odišla z domu mi volal brat. Práve som sedela v trolejbuse cestou do práce.
- "Ahoj, počuj čo je s mamou?"
"Čau veď čo by jej bolo. Nič nie? Len zas kašľala"
- "Nie niečo jej je. Volal som jej záchranku. Prišiel som teraz k vám a nedokáže rozprávať, nedokáže sa pohnúť, len sedí.
Pomyslela som si, že tak sedela už keď som odchádzala ja a že čo ak sa niečo fakt deje.
Neustále som telefonovala s bratom, keďže som nemohla odísť z práce skôr, ako prišla vedúca. Chcela som všetko vedieť, byť v obraze.
Z práce som ihneď utekala do nemocnice, kde bol aj môj brat. Zavolala si nás primárka.
"Vaša mama mala hemoragickú cievnu mozgovú príhodu. To znamená silné a rozsiahle krvácanie do mozgu. Celu pravú polovicu má zaliatu krvou a to zapríčinilo ochrnutie celej ľavej časti tela. Nemôžeme ju operovať, pretože je veľmi slabá, má príliš málo krviniek, neprežila by operáciu. Rozhodujúcich pre ňu bude najbližších 24 hodín. Mali by ste sa pripraviť aj na najhoršie. Pripravte sa na to, že môže zomrieť .... "
Ďalej som už nevnímala. Dookola som myslela na tú poslednú vetu ... "pripravte sa na to, že môže zomrieť" ???!!! čožee??? moja mamča a má zomrieť? to snáď nemôže tá primárka myslieť vážne.
Vyčítala som si a vyčítam si naďalej, že som si vtedy ráno nič nevšimla. Že som sa na ňu hnevala. Vedela, že niečo sa s ňou deje ale nevedela to dať zo seba nijak von. Musela tak strašne trpieť aj kvôli mojej nevšímavosti. Čo by bolo keby brat neprišiel??? Bolo by neskoro. Do nemocnice ju doviezli v najvyšší čas.
Skutočný príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
1
zajkousko
27. 7.júla 2015 16:53
tak je to so všetkým v naších životoch, odkladáme, šak, šak, šak a zrazu zistíme, že je neskoro
3
tisnú sa mi slzy do očí, lebo som prežívala niečo podobné pred necelým rokom.. a tiež..výčitky... našťastie to vrámci možných prognóz dopadlo, ako dopadlo.
posielam veľa veľa síl.
posielam veľa veľa síl.
Napíš svoj komentár