Zbalili jej veci, naložili na nosidlá a utekali s ňou preč. Stihli sa ma ešte opýtať, či som dcéra a že ju vezú do Levoče, pretože je tam nová špecializovaná neurológia. Keď som sa opýtala, prečo ju nedovezú do KE, ošetrovateľka mi povedala, že oni majú zmluvu s Krompašskou a Levočskou nemocnicou.
Ja som s nimi nešla. Vraj bude behať po vyšetreniach a ja by som tam len zbytočne čakala a potom sa v noci nemala ako dostať domov. "Zavolajte ráno našej sociálnej pracovníčke. Ona dovtedy zistí, ako je na tom vaša mama."
Taká uplakaná, nevedela som čo sa deje, čo s ňou bude, som teda šla na vlak domov. Celú noc som sa budila. Bála som sa o ňu. Nemohla som na ňu prestať myslieť.
Ráno som zavolala do Gelnice sociálnej pracovníčke, ako mi kázali. "Ešte som nebola hore za vrchnou sestrou. Zavolám vám o 5 minút"
O chvíľu mi zazvonil telefón. Volala mi vrchná sestra. Povedala mi len, že si to budem musieť obvolať sama, pretože jej informácie o maminom zdravotnom stave nedajú. Musí volať rodinný príslušník.
Takže som volala:
- Levoča ... neurologické oddelenie JIS ... "nie, takúto pacientku tu nemáme"
- Levoča ... neurologické oddelenie ženy ... "nie, takúto pacientku tu nemáme, skúste ale zavolať na oddelenie mužov, pretože tam ležia aj ženy"
- Levoča ... neurologické oddelenie muži ... "nie, takúto pacientku tu nemáme"
- Gelnica ... potrebovala som zistiť, na aké oddelenie ju teda previezli, tak či to nezistia z rýchlej zdravotnej služby, ktorá ju prevážala "zavolajte tak o 15 minút, skúsim tam zavolať"
- Gelnica ... "nevedeli mi teraz dať info, keďže sú už dlho na výjazde, ozvem sa vám keď niečo zistím"
Prešla hodina a nikto nevolal:
- Gelnica ... "ešte stále nič nevieme"
Tak som išla zaradom podľa zoznamu:
- Levoča ... ústredňa ... "nemáme centrálny príjem, takže vám s tým nevieme pomôcť"
- Levoča ... interné oddelenie prízemie ... "nie, takúto pacientku tu nemáme"
- Levoča ... interné oddelenie poschodie ... "nie, takúto pacientku tu nemáme"
- Levoča ... oddelenie všeobecnej a úrazovej chirurgie ... "nie, takúto pacientku tu nemáme"
- Levoča ... rádiodiagnostické oddelenie ... "nie, takúto pacientku tu nemáme"
- Levoča ... oddelenie anestézie a intenzívnej medicíny ... "nie, takúto pacientku tu nemáme"
- Levoča ... fyziatricko-rehabilitačné oddelenie (vysunuté pracovisko neurológia) ... "nie, takúto pacientku tu nemáme"
Nikde nič. Nikde som ju nenašla. Všade rovnaká odpoveď. Tak som chcela vyskúšať nejakú "vyššiu moc":
- Levoča ... námestník pre zdravotnú starostlivosť ... tu som sa však nedovolala
Od rána som obvolávala Levoču. Skúsila som teda SNV keďže aj tam je neurológia. Bezvýsledne.
"Ahoj, volal som do Krompách. Mama je tam." zavolal mi brat
Takže po dlhých hodinách, kedy sme nevedeli kde je a čo je s ňou, ju našiel. Ležala na oddelení ARO.
Brat tam hneď išiel. Primárka mu povedala, že cestou do Levoče, kde ju chceli previezť, mamka upadala do bezvedomia. Museli teda zastaviť v Krompachoch a oživovať ju.
Napojená na všetky tie prístroje bola pri zmysloch, keď tam bol otec a brat s frajerkou. Brat sa jej prihovoril, povedal jej, nech pokojne leží, že všetko bude dobre. Ona sa rozplakala a pokrutila hlavou, že nebude.
Nebola to mozgová príhoda ako si v Gelnici mysleli.
Mamka vraj má problémy s pľúcami. Mala nejak uzavreté pľúca a museli jej ich spriechodniť. Na druhý deň ju teda previezli do Vyšných Hágov kde je špecializovaný ústav na pľúcne ochorenia. Robili jej bronchoskopiu a podarilo sa im vyčistiť tie "uzávery" (ako to oni nazvali) na pľúcach, kvôli ktorým nedokázala dýchať. V pľúcach avšak mala vodu. V utorok ju previezli naspäť do Krompách s tým, že už sú čisté.
Bola som tam v stredu. Primárka tam už nebola. Zhovárala som sa len s lekárkou a tá mi povedala, že sa so mnou primárka chce zhovárať. Že by bolo dobré keby som prišla aj na druhý deň. Ona mi povedala len toľko, že mamka má dreň v rebrách na odvodňovanie, pretože cele jej telo, ako aj pľúca sú naliate vodou a tkanivo je tak poškodené, že tú vodu nedokáže vstrebať (ak som to správne pochopila).
No nič venovala som sa mamke. Ležala ... mala kyslíkovú masku ale dýchala a bola pri vedomí. Rozprávali sme sa. Dokonca ma poslala do obchodu kúpiť čokoládový 7days. Keď som sa vrátila s tažkosťami ho spapala. Rozlúčili sme sa s tym, že prídem aj rano.
Ráno ma už čakala primárka. Mamka na tom bola zle hneď od pohľadu. Primárka mi povedala, že skúšala obvolať pľúcnych lekárov v KE pretože ešte je nutné urobiť bronchoskopiu. Povedala mi však, že voda v pľúcach sa jej už bude tvoriť vždy a že je otázkou času koľko vydrží. Priamo mi povedala "Toto je začiatok konca". Všetci od takýchto prípadov vraj dávaju ruky preč. Nemám chuť hovoriť o tom, čo mi este povedala. Lebo dookola opakovala to, že je to začiatok konca.
Šla som ku mamke. Nakŕmila som ju. Bola úplne slabá. Priviazaná v kresle. S bolesťami. Všetkou zvýšnou silou mi stlačila ruku. Veľa nechýbalo aby som sa pre ňou rozplakala. Nechcela som aby plakala aj ona tak som sa premáhala. S ťažkým srdcom som poto odišla a ju dali na posteľ oddychovať.
Celý deň som včera zisťovala od známych či nemajú niekoho známeho v KE na plucnom, na ARE. Nakoniec sa podarilo spojiť s jedným doktorom na ARO. Lenže až dnes.
Dnes nám bolo povedané: "Vaša mama je na tom o 100% horšie ako včera. Prevoz by neprežila. Rozhodnite sa, či jej máme urobiť tracheotómiu. Pomôct jej to už nepomôže. Môžete jej život jedine predĺžiť ... ale o koľko, to nevieme. Hodiny, dni. Predĺžite jej trápenie..."
A ja som ľudia zúfalá. Bojím sa, že nevydrží kým k nej dnes prídem....
Skutočný príbeh
Komentuj
16 komentov k blogu
1
willbebetter
31. 7.júla 2015 14:33
Dzizs. Chcem ta objat. Dufam ze mas niekoho kto ta podporuje a dava ti lasku popri tomto celom.
5
Toto je strasne smutne. Je mi to luto. Neviem ani co by som na to povedala,drz sa a bud silna.
12
@piter09 ono to je akoby hromadenie vody na plucach ... bola ležiaca pacientka od februára a aj toto to má vraj za následok
13
14
poznam ten pocit aky je to strach a ja dufam ze s mamkou to dobojujete v dobrom a budem zdrava opat, drz sa
Napíš svoj komentár