Včera sa stalo niečo, čo som si nepredstavila ani v najhoršom sne.
Bola som v práci a priateľ tiež. Celý deň sa mi neozval, tak som predpokladala, že toho má veľa. Odrazu .. neskôr poobede mi napísal, že je v nemocnici. Úplne, že čo??? Písala som mu čo sa stalo. Zavolal mi, že nevládze písať. Že odpadol a prebudil sa až v záchranke na obrovské bolesti hlavy. Čakal na vyšetrenie. Poslali ho na infekčné, vraj to má iste nejakú infekciu. Takže šiel na lumbálku, pre podozrenie na zápal mozgových blán. Povedal, že akonáhle bude mať po a bude mať výsledky ozve sa mi.
Ja som si zatiaľ naštudovala všetko o tom, čo to lumbálka je.
Po práci som prišla domov. Čakala som, no on sa ešte stále neozýval. Nechcela som mu volať, pretože som si myslela, že asi nemôže hovoriť. Vraj po lumbálke musí nehybne ležať.
Napísala som teda sms jeho mamke. Našla som jej číslo medzi prijatými hovormi, pretože v piatok s ňou telefonoval z môjho mobilu. Zatiaľ sme sa ešte nestretli, takže som zbierala odvahu (som dosť hanblivá čo sa týka takých vecí ako zoznamovanie s rodičmi a tak). Napísala som, či by mi mohla dať vedieť ako sa má, a aké boli výsledky. Volala mi naspäť, že ho previezli do druhej nemocnice a práve ide za ním. Bolo cca 19:30 večer. Povedala mi, že mu niečo našli na mozgu. Vraj má krvácanie do mozgu. --- STUHLA SOM --- čože???!!! akože fakt???!!! premkol ma strach, začala som plakať. Nevedela som čo mám robiť. Spomenula som si na situáciu s mamkou. Že aj ona mala po porážke krvácanie do mozgu. Obliekla som sa, že idem za ním. Volala som jej naspäť, či si myslí, že ma pustia. Čo viem, tak prvý deň majú kúsok problém s návštevami na JISke. Povedala mi, že nevie či vôbec ona ho bude vidieť, ale že mi dá vedieť.
Medzitým mi zrazu volal on tak kúsok mi odľahlo keď som ho počula. Ešte vždy som ale vzlykala a bála sa. Povedal, že ho príšerne bolí hlava. Že je na infúziach. Na lumbálke zistili, že mu ide nejak veľa krvi, tak ho poslali na CT (po niekoľkých hodinách strávených v nemocnici, podotýkam !!!). Tam zistili, že mu praskla cieva. Má opuch ale neviem akej veľkosti. Operovať, že ho nebudú. Bol príliš unavený, príliš ubolený. Sľúbila som mu, že na ďalší deň (dnes) prídem.
------------------
Vošla som na JIS oddelenie ... opýtala som sa na ktorej izbe leží. Keď mi sestrička ukázala, kde, prišlo mi kúsok nevoľno. Ležal na tej izbe, ako moja mamka
Na chodbe bola jeho babka, tak som sa s ňou zoznámila. Pomohla jej s taškami, ktoré pre neho mala a šli sme k nemu. On spal. Babka ho jemne zobudila a on sa hneď pozrel na mňa. Usmial sa. A mne sa chcelo plakať a objať ho ako takého macíka. Nechala nás samých. Vzala som si jeho hlavu do náruče,držala ho, láskala a on pustil slzu.
Vravel, že včera sa naozaj zľakol. Že chce ísť domov. Že má neuveriteľné bolesti. Povedala som mu, nech sa hneď pozbiera, lebo nechcem mať ten plášť na sebe snažila som sa odľahčiť to troška.
Neprešla ani pol hodina a sestrička ma prišla "vyhodiť", že nesmie mať dlhé návštevné hodiny v takom stave v akom je. Mala som chuť jej hodiť do hlavy hračku z kinder vajíčka, ktorú som držala v ruke. Vedela som však, že musí oddychovať a ja aj tak musím ísť ešte do Gelnice za mamou. Rozlúčili sme sa a on čakal na ďalšie vyšetrenia.
Neskôr mi písal, že vraj má slabé cievy a že v nemocnici bude minimálne týždeň (už teraz mi chýba v posteli). Je ťažké byť bez neho keď sme spolu stále. Keď spolu zaspávame a spolu sa budíme. Možno si ale uvedomíme viaceré veci a budeme sa aj k sebe správať kúsok inak.
Je to možné?
Komentuj
11 komentov k blogu
2
@1 ... a ešte je to také, že pri podobných článkoch by človek rád ukázal svoje meno, medzi tými čo ohviezdičkovali akože prećítal a súcití. :/
Veľa šťastia a síl vám obom, predstavil som si, že by sa niečo podobné stalo moje drahej a nezvládam už ani len tú predstavu poriadne.
Jeden palec hore za to ako si to zvládla a druhý palec držím v pästi pre priateľa.
Veľa šťastia a síl vám obom, predstavil som si, že by sa niečo podobné stalo moje drahej a nezvládam už ani len tú predstavu poriadne.
Jeden palec hore za to ako si to zvládla a druhý palec držím v pästi pre priateľa.
6
urcite sa budete k sebe spravat inak, taketo veci zblizuju ako hadam nic na svete. drzte sa.
8
neboj sa, je mlady, mocny, coskoro bude doma a budes si ho moct objat ako este nikdy nvs, ako k tomu doslo, co to vyvolalo?
9
@antifunebracka prišlo to z ničoho nič ... Zistili že má slabé cievy a nejaky zhluk ciev v mozgu ... V piatok by mal ísť na "niečo také ako operácia" (tak mi to napísal). Ja len dúfam, že ak sa z toho aj teraz dostane, že sa to nebude opakovať ... Že sa tomu bude dať predísť.
Napíš svoj komentár
palček za posledný odstavec
sa to nakopilo, držím palce za mamku aj frajera