Istsinka 27. 9.sept. 2013 15:32 Ďalšie jej blogy »

Zmrzlinkovo - Koniec

Tak a už to je niečo cez 2 mesiace čo už svoj život nenazývam Zmrzlinkovom.

Náš 3,5 ročný spoločný život som skončila, podľa neho z dňa na deň. Nedokázal pochopiť, že z mojej strany to nefungovalo už dlhšie. Popravde neviem kde a kedy sa stala chyba, ale jediné čo som vedela bolo, že už sa pri ňom necítim tak ako kedysi predtým, že už ma nerobí tak šťastnou, ako som bola predtým, že už spolu ani nekomunikujeme, nemaznáme sa ... nepamätám si na náš posledný skutočný bozk. Bozk z ktorého by som bola tak mimo ako vždy predtým.

Nevedela som, ako mu to mám povedať. Nedokázala som to. Vedela som, že bude smutný. Nechcela som mu ublížiť, ale bolo zrejmé, že inak to nebude. Bála som sa, že ma bude nenávidieť. Žiaľ, stalo sa. V tej chvíli ma nenávidel tak, ako len nenávidieť dokázal. No ja verím, že tie škaredé veci, ktoré mi v tej bezmocnosti povedal, nemyslel vážne. Vravel, že som mu bola všetkým, že so mnou plánoval budúcnosť, že so mnou chcel bývať, žiť, mať rodinu. Ja som to chcela predtým chcela tiež. No niečo to zlomilo.

Keď si spomeniem, na ten jeho láskavý pohľad tak mi je smutno. Je mi smutno, že sa to skončilo. Že som ho nedokázala milovať tak, ako miloval on mňa. Že som mu tú lásku nedokázala opätovať. Možno som podľa neho sebecká, no nechcela som klamať seba ale hlavne jeho.

Bol moja prvá skutočná láska.

Ja mu budem vždy vďačiť za tie roky, za tie veci, ktoré pre mňa urobil. Za to, že bol mojou oporou, mojím šťastím. Že ma v ťažkých chvíľach dokázal podržať.

Som mu vďačná zato, že som mohla byť súčasťou jeho rodiny. Je mi smutno, za jeho mamkou, za jeho starkými. Naozaj som si ich zamilovala.

Ostáva mi len dúfať, že jedného dňa mi to odpustí.

Úvaha