Cŕŕŕn. Konečne! (povzdych)
Tak ako každý deň, aj tento sa ponáhľam rýchlo domov, aby som si mohol zahrať moju obľúbenú hru na počítači. S pohľadom sklopeným na zem sa prerážam cez davy študentov odchádzajúcich zo školy.
Snažím sa zo všetkých síl, pretože by som tu nerád strácal čas. Po tom čo som sa v šatni prezliekol a prezul, pozdravil zopár kamošov, vydal som sa na cestu domou.
Čo by som o sebe povedal. Som obyčajný chalan ako každý iný. Škola ma veľmi nebaví. S priateľmi chodievame často von, kde si užívame. Mám sedemnásť rokov. Veľa času trávim na počítači, kde hrávam hry a chatujem s kamošmi. Rutina
Čas plynie a deň za dňom čakám, kedy budú konečne nejaké prázdniny. No, prišiel ten deň. V jeden deň som sa rozhodol, že nepôjdem rovnakou cestou ako chodievam každý deň. Vydal som sa cestou, ktorou som pred tým skoro vôbec nechodieval. Tento deň, táto cesta mi zmenila život a o tom je môj príbeh.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár