Keď prvý krát v kročila do školy prišlo jej zle. Všade sa ozýval stupídny chichot dievčat a smiech chlapcov. Celá škola bola rozsvietená. Nenávidela svetlo, nenávidela šťastie, nenávidela existenciu... Jej matka zastala pred riaditeľňou.
- Yui, chceš ísť dnu? -
Namiesto odpovede len pokrčila ramenami a oprela sa o stenu pri okne. Jej matka vošla, a ona sa dívala na mračná na nebi. Pripomínali jej temnotu, ktorá pomaly pohlcovala jej dušu, a zväčšovali jej túžbu po smrti. Smrť, od toho dňa po nej túžila. Od dňa keď získala silu, keď získala prekliatie. Rukou si pomaly prešla po ľavom oku, ktoré mala ako vždy previazané bielymi obväzmi. Prekliatie... To oko bolo jej prekliate. Odrazu sa začula obrovský rachot na chodbe. Najskôr zmeravela, no potom sa pomaly otočila. Na zemi ležal chalan s krátkymi blond vlasmi a hlbokými zelenými očami, okolo neho bolo plno kníh. Pozrel na ňu a milo sa usmial. A vtedy... vtedy to zacítila. Cítila jeho krv. Jeho prst sa pri páde poranil a slabučký prúd sladkej krvi mu stekal po ukazováku.
- Ach prepáč, dúfam že som ťa nevystrašil. Vieš šmykľavá dlážka...-
Nedokončil vetu, pretože podišla k nemu a chytila ho za ruku. Potom potiahla jeho krvavý prst pri svojom nose.
- Po vášni. -
Začudovane na ňu pozrel a nechápavo vyhŕkol:
- Čo.... po vášni?-
- Tvoja krv vonia po vášni.-
Začervenal sa, keď mu jazykom oblizla ukazovák a a vzala si ho do úst.
- No tak, veď sa ani nepoznáme. Nič v zlom si celkom pekná aj keď trocha zvláštna, ale ešte ani neviem ako sa voláš, no a najprv zvyknem chodiť s dievčatami na rande a tak.-
Odhŕňal jej svetloružové vlasy siahajúce niečo pod ramená z tváre a díval sa do jej pekného modrého očka. Stále bol začervenaný. Neprestávala mu olizovať ukazovák. Zrazu však zacítil, ako mu niečo ostré škrabe prst.
- Počkať, ty hryzieš? Hm sexy.-
-Yui, prestaň.-
Prerušil ich matkin hlas z poza jej chrbta.
- To už stačí, ideme.-
Prešla pri matke a namierila si to rovno k východu.
- Veľmi sa vám ospravedlňujem, dúfam že vám neublížila.-
Pohľad jej matky mieril naňho. Poškrabal si hlavu a s roztomilým úsmevom jej odpovedal.
- Ublížila? Ale nie, bola roztomilá.-
- Hm... roztomilá.-
Hlas jej matky znel chladne a smutne. Potom sa otočila a vyšla za dcérou.

Noc bola chladná. Mračná neodchádzali, no dážď stále neprišiel. Ležala na posteli a stále myslela na tú udalosť. Myslela naňho. On sa na ňu tak nedíval. Nedíval sa na ňu ako každý, nemal z nej strach a nenazval ju príšerou. Usmieval sa. Prvý krát od tej doby sa jej páčil úsmev.
- Yui, si hladná?-
Ozval sa matkin hlas z kuchyne. Namiesto odpovede sa skryla pod perinu a zostala mlčať. Odrazu sa dvere na jej izbe rozleteli a povedomí hrubý ženský hlas sa ozýval po celom dome.
- Si úbohá, Yui.-
Vynorila sa spod prikrývky a uvidela dievča s dlhými bielymi vlasmi s ofinou učesanou na bok a svetlomodrými takmer priesvitnými očami.
- Akira, čo tu chceš?-
Znudene sa dívala na staršiu nevlastnú sestru, ktorá si sadla na písací stôl naproti postele.
- Nechápem prečo sem stále chodíš, ak ma naozaj nenávidíš.-
Akira na ňu pozrela vražedným pohľadom, ako to stále robila.
- Neznášam ťa, preto čo si, ale si moja sestra a sľúbila som otcovi, že na teba dám pozor, krpaňa.-
Uškrnula sa a pozrela na Yui, ktorá sa v myšlienkach znova vracala k blondiakovi- - Stalo sa niečo, si akási zvláštna a máš prituplejší pohľad ako zvyčajne?-
Yui zdvihla pohľad od periny.
- Eh, ty si niečo vravela?-
Akirino ľavé obočie sa pustilo to rýchleho cukania.
-Yui ty malá... ach prečo som ťa ešte nezabila... waaa.
Vlčie zuby, chvost aj uši jej vyskočili a veľkými pazúrmi sa zadrapila do písacieho stola.
- Strach, pravdepodobne.-
Oznámila jej ľadovým hlasom.
- Yui.... už ma naozaj štveš!!!!!!!!!!!!!!!!-

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
black_soul  7. 9. 2008 17:56
poslednych 16 vykricnikov ma trocha vyrusilo z inak prijemneho citania
Napíš svoj komentár