" No tak chlapci neblbnite, viete že keby som nejaké cigy mal, tak by som vam niekoľko dal " , počula trochu ustráchaný tón Marekovho hlasu. " Dávid, neblbni, vies že si v podmienke, nebudeš si špiniť ruky týmto tu, " počula, tentokrát úplne neznámy hlas. V tej chvíli preťal vzduch výkrik, a partia chlapcov sa pobrala preč.Až na jedného, na jedného ktorý padol na zem a už sa z nej nedvihol.
Saša so strachom v očiach dobehla k Marekovi: " SI v poriadku? " , " Marek, preber sa " . " Zavolajte záchranku!!" kričala Saša , no nikto ju nepočul, možno nikto ju nechcel počuť...
Trasúcimi sa rukami Saša vytiahla mobil a len spameti vytukala číslo, pretože koli slzám nevidela.Privolala záchranku a s Marekovou hlavou na kolenách sa utápala v slzách.Čakanie na sanitku bolo pre Sašu ako čakanie na smrt- Nikdy neviete kedy príde.Keď o niekoľko minút počula majáky sanitky, srdce jej až poskočilo.Mareka naložili a spolu s ním sa ocitla v sanitke, nevediac ako.
" kde som " boli prvé myšlienky Martina len čo sa prebral.Okolo seba uvidel zo piatich doktorov ako sa skláňajú nad rontgenovým snímkom.Hlavu mal obviazanú hrubou vrstvou obvezu. " Konečne ste sa prebrali, sali ste nám riadne zabrať " , uškrnul sa doktor." "Je tu vaša priateľka, určite by vás rada videla " . " moja priateľka? " uvažoval v mysli Marek " veď ja nemam priatelku".
O niekoľko minút vstúpilu do izby neznáme dievča, i keď z videnia sa mu zdala známa... "ale nie to nieje predsa možne, veď keby som poznal také dievča , určite by som si ju pametal", " pametal by som si tie oči, tie zlatisté vlasy...."
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
insanebutalive
9. 4.apríla 2008 19:59
chcem daleej!!!
Napíš svoj komentár