Marek rozmýšľal, odkiaľ len môže poznať to dievča.Nič ho nenapadalo.Tajomná neznáma vošla dnu, a sadla si vedľa na stoličku pre hostí.Rozhovor , ktorý v ten deň viedli, bol pre Sašu nezabudnuťelný.Rozprávala mu , ako vyšla z disco sáli a počula krik.Potomm počula nejaký známy hlas a potom počula len ticho.Rozprávala , ako dobehla a videla nejakú postavu na zemi..Niečo však predsa nepovedala, nepovedala mu, s akým strachom volala záchranku, a ako so slzami v očiach ho držala v náručí.
Nikdy sa to nedozvie. Nikdy sa to nedozvie tak, ako sa nikdy nedozvie ešte nenarodené dieťa usmrtene Matkou.Matkinym rozhodnutím.Tak ako sa nikdy nedozvie sused, že niekto mu tajne lezie po stromoch vsade.Keď nechceme aby sa niekto niečo dozvedel, tak sa to jednoducho nedozvie.....
Saša každý deň po škole chodila za Marekom, a postupne sa medzi nimi vytváral vzťah.Marek si to ani neuvedomovala , čo pre Sašu znamená. Bol pre ňu ako droga, ako dorga, ktorá dodáva energiu ale zároveň ničí....
Po nociach Saša nespávala, len pár farbičkami kreslila to, čo prežívala.Ten strach ktorý prežívala.Strach , že po tom čo Mareka prepustia z nemocnice sa už nikdy neuvidia. A jej život bude prázdny...
Po troch týdnoch, niekoľkých úplatkoch pre doktora, a značnou podporou pre nemocnicu, sa skončila Marekova hospitalizácia.Ešte deň predtým ho Saša navštívila.Rozprávali sa ako stále, ale Saši sa zdalo že Marek je nejaký nervózný. " Tak ja už budem musieť isť" povedala Saša a čakala na odpoveď. " Ja No..... ehm jasné chpaem, musíš sa pripraviť do školy a tak... " , " no tak maj sa- povedal MArek.Saša však čakala niečo viac... niečo čo by jej dalo aspoň malinkú nádej, že sa ešte niekedy uvidia. Keď už Saša otvárala dvere izby a chcela povedať posledné zbohom, vtedy Marek povedal ... " Počkaj"..........
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.