Be HapPy.. aleBo aj bez lasky sa neda zit

Saša je milá, vždy usmievavá a chápavá, dobre sa učí, žije si v nádhernom dome s bazénom, má milujucich rodičov. Prednedávnom dovŕšila Saška- ako ju familiárne volajú - 16 rokov. Chodí do prvého ročníka na gymnáziu a tvári sa, že ju to tam baví.Stále častejšie však počúva na svoju adresu pripomienky učiteľov tipu: " Alexandra, zase sa pozeráte von oknom a nepočúvate výklad " alebo " Mohla by som poprosiť slečnu Alexandru aby láskavo odložila svoje farbičky a začala dávať pozor?! " . Ó áno, farbičky. Tie su sučasťou jej života tak, ako kýylík ktorý dýcha, priatelia s ktorými je sama sebou , najlepšia pritaľka Natália, ktorej môže povedať kadečo a nevysmeje sa jej ako jej rodičia, keď im na konci ôsmeho ročníka celkom vážne a seriózne oznámila, že chce ísť na umeleckú školu.V ten deň o tom padla len jedna veta: " Napremýšľanie o strednej škole je priskoro. " Priskoro sa im zdalo stále... a tak je Saša s ockovou pomocou na gymnáziu na ktorom vôbec nechce byť.


v to ráno sa Saša zobudila až na opakovaný budík ktorý zvonil tak nahlas, že aj susedia ktorých deli asi 300 metrov a hrubý plot, sa museli zobudiť.Pomaly zišla dole a na stole ju miesto raňajok čakal odkaz: " Musel som odísť k naliehavemu prípadu.V chladničke máš jogurt. Ocko "Takéto odkazy nachádzala často.Keby ich zbierala len za posledný mesiac, mohla si nimi vytapetovať izbu.Avšak pri povolaní jej otca to bolo bežné.Otec vlastným menom Eugen-Teodor, bol gynekológ a tak sa často stávalo , že aj neskoro v noci musel ísť do nemocnice, lebo niekomu sa práve v tej nočnej hodine chcelo na svet.Veď aj on sa narodil v hlbokej noci. Mimoriadne tažký pôrod mal " pod velením " doktorom menom Eugen. Preto to meno Eugen a Teodor po otcovi.


Spomínaný jogurt v chladničke síce bol, ale trvanlivosť jogrta vypršla uz pred dvoma týždňami.A tak neostávalo Saši nic ine, len pobrat sa do skoly bez raňajok.


" Konečne koniec" s radosťou si vydýchla Sašina najlepsia kamarátka Natalia, ked spolu sedeli po škole v ich obľúbenej cukrárni.Jedli trojitú čokoládovú zmrzlinu a poprotim Saša často pozerala na nedaleko stojacich chlapcov. " Chod za ním " povedala Natalia, Ale Saša pokrútila hlavou. " Ako by sa chlapec ako on mohol zaujímat o mňa? o Také obyčajné dievčaa?? " On, Marek, chlapec ktorý mal tmevé oči ako uhoľ a ešte tmavšie vlasy.Chlapec mimoriadne obľúbený, ale aj mimoriadne inteligentný, ale aj stále v nejakých problémoch.Naposledy fajčenie na školských záchodoch.Chlapec, pre ktorého Sašu už mnoho nocí nespala, a aj ked spala v snoch sa jej vynáral , cez deň vsetky jej myslienky patrili len jemu.


" Tak čo , pojdeme dnes večer na tú diskotéku ", prehovárala Saša Natáliu. " Čo ja viem... radšej by som ostala doma," odpovedala Nata a opet si prečesala vlasy. "Viem ze na tú hlúpu diskotéku chces ist len preto, aby si ho stretla " .. " nie to nieje pravda," bránila sa Saša , ale Nata jej neuverila. " No tak čo, pojdes? " znova sa opýtala Saša ale uz trochu nerovznejsim tonom.Ked tam chcu ist a predtym trochu sa posmelit alkoholovým výjazdom so spoluziakmi, mali by si švihnúť. " Tak áno, ale najneskor o polnoci musím byt doma.Nasi dnes prídu okolo jednej z tej cesty. "


o 21:00 už posmelené alkoholom vchádzali na diskotéku kde ich okamzite stiahlo niekolko rúk do tanca.Saša vsak marne hladala Mareka nikde ho nevidela... Práve vtedy zacala hrat jej oblúbená pesnička, ale Saša potrebovala ist na vzduch.V diaľke počula krik, a smiech nejakych chlapcov........

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu