Ako som dnes školu prežila to neviem, matne si pamätám hodiny.Stále som myslela len na jedno-Naňho
Nie, už najmenej po stý raz si vyčítam , že na neho myslím.Nie už nieje-zomrel.Bolo to pred 2mesiacme no stále nemôžem na neho zabudnúť.Myslím si ,že je to len sen Už nikdy mi nepovie ako veľmi ma ľúbi, nikdy ma nepohladí po mojich plavych vlasoch...
___________________________________________________________________
Otváram dvere do našho bytu:" Som doma! " - jedinou odpoveďou je mi ticho, prázdno.Také prázdno ako teraz cítim v duši.Prejdem do kuchyne, na ľadničke je pripnutý lístok :
"Ahoj Lucy, hneď ako prídeš tak prosím ťa skoc do hypermarketu a kúp granule pre Kiru"
Mamka
"Áno, ako ste si mohli všimnúť naša ŕodinu tvorím ja: LucY, MAma Eva a otec Igor...a samozrejme Kira náš roztomilý teríer "
Čo mi iné ostávalo, zobrala som vodítko a zavolala Kiru: "Kirááá"
neprichádzala: " Kirááááááááááá" áno-konečne sa prebrala zo sladkého spánku.
____________________________________________________________________-
Pri hypermarkete som ju uviazala o lampu a išla nakupovať- 5 KILOVé GRANULE.
Toto snáď nieje možné- preblislo mi hlavou - len čé som sa postavila na koniec siahodlného radu k pokladni.Keď som sa predsa len uz vyterigala z marketu- vidim že pri Kori stojí nejaký neznámi chlapec-nie vlastne známi- veď je to ten nový chlapec z vedľajšej triedy.
" AHoj, Ja som Peter" - "CAu ja som Lucy" nemám náladu a dlhšie zoznamovanie tak rovno poviem: Prepáč ale musím ísť domov -
"Jasné vpohode- vieš čo-možeme ísť spolu, byvam len pár blokovou od teba".. no to mí chýbalo- z kde vie kde bývám???
CEstou domov som zistila, že je fajn chlapec. Veľa som mi o sebe porozprával, taktiež mi prezradil že už asi mesiac ma pozoruje a chcel sa mi prihovoriť ale nenasiel odvahu.
Pokracovanie možno inokedy
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
elisaristori
3. 10.októbra 2007 18:49
jj je super
Napíš svoj komentár