Druhý diel je oveľa lepší ako ten prvý, ktorému tiež nemožno okrem pár odchyliek nič vyčítať. Autor dovedna spojil tri dejové línie. Jednu z histórie a dve zo "súčasnosti".
Historická dejová línia popisuje ponuré miesto samoty ostrova Oland ohraničeného dvoma majákmi, z ktorých jeden predznamenáva smrť obyvateľa usadlosti starostlivo zaznamenanú na stene blízkej hospodárskej budovy.
Druhá dejová línia vykresluje osudy zlodejského tria, ktoré využíva blížiacu sa zimu na svoje nezištné ciele.
Tretia dejová línia zachytáva osudy mladého učiteľa obývajúceho spomínanú usadlosť v prítomnosti. Ten za záhadných okolností prichádza o svoju manželku, ktorá za nevyjasnených okolností zomiera. Mladý učiteľ v snahe rozuzliť jej záhadnú smrť krok za krokom rozplieta temné tajomstvá vlastného domova, o ktorom nemal ani potuchy.
Román je priam popretkávaný temnými udalosťami - klasický detektívny román prechádza až do príjemného mrazenia, čím Johan Theorin začína konkurovať majstrom hororového románu akými bezpochyby King i Saul sú. Kriminálna zápletka je popretkávaná tajomnou pôsobnosťou neživých síl, s ktorými prichádza do kontaktu najmä dcéra hlavného hrdinu.
Vrchol majstrovstva a temnosti sú udalosti odohrávajúce sa v predvečer Štedrého dňa, kde román už doslova a do písmena opustil svoj kriminálny smer a stal sa čistým hororom.
V pozadí dejovej línie románu je skutočná "hlavná postava" Gerlof Davidsson, ktorého máme možnosť spoznať aj v iných románoch tejto série. Gerlof Davidsson má v románe Smršť v dejovej línii iné postavenie , ako v predošlom románe. Kým v predošlom románe /Ozveny mŕtvych/ sa priamo podieľa na smerovaní deja, tak v románe "Smršť" má skôr pozorovaciu a "riadiacu" funkciu. Gerlof už priamo neovplyvňuje dej, naopak stáva sa "mysliacim motorom" v pozadí, čím sa Johan Theorin približuje ku klasickej detektívke Agathy Christie. Postavy, ktoré sú "na scéne" deja románu častejšie sa tak stávajú prach obyčajnými štatistami a dr. Watsonami hrdinu v pozadí. Gerlof Davidsson naopak získava akési kontúry vševediaceho detektíva poznačeného vekom i svojimi skúsenosťami. Starší muž neschopný väčšieho pohybu, ale vynikajúceho myslenia a umu nakoniec vie pochopiť spôsob smrti manželky mladého učiteľa a dokáže ju aj vysvetliť, hoc šlo o takmer dokonalý zločin. Postava Gerlofa Davidssona tak naberá reálne kontúry inej staršej osoby ovplyvňujúcej výsledky pátrania iných kriminalistov - slečny Marplovej od Agathy Christie.
Johan Theorin je veľmi schopný autor. Dokáže vykresliť detektívny román viažuci sa na určité geografické miesto, vie ho vyumelkovať ponurou atmosférou temného miesta i pocitom šťastia blížiacich sa sviatkov. Vie spojiť hororovosť s prvkami klasickej detektívky Agathy Christie a vie viesť viacero dejových línii naraz, ktoré sa prekvapujúco v závere románu stávajú jedným hlavným a dôležitým prúdom románu. Dej Johana Theorina, to je riava veľkej rieky, ktorá berie cestou rôzne prítoky ústiace do veľkolepého deja finále. Aj dej, ktorý navonok s románom nesúvisí naberá v závere románu prekvapujúce súvislosti a vykresluje dejovú pointu románu. To všetko spojené s osobou mladého učiteľa Joakina v popredí a starého vetchého starca nevábneho zovňajšku avšak bystrého umu v pozadí.
A ešte jedna vec je na autorovi obdivuhodná. Spôsob spojenia klasickej tragickosti v románe. Útek vraha z desivého miesta je typickou ukážkou shakespearovskej pomstychtivosti ducha obete na svojom vrahovi. A učiteľ Joakim až v závere pochopí posolstvo vlastného temného domu, ktorému porozumie. A o tom všetkom je Smršť Johana Theorina dejovo zachytávajúc v hlavnej dejovej línii udalosti od októbra do Vianoc. Rozhodne odporúčam knihu prečítať si počas vianočných sviatkov. Des spojený s milou atmosférou vianočných sviatkov to je to, čo náročného čitateľa vždy poteší a v čom je Theorin veľkým majstrom.....
Návod
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár