pýtam sa Ťa po čase.
Ty mykneš plecom,
„....Láska je ako počasie“
„Keď vidím slzy, na tvojej tvári,
na oblohe sa tvoria chmáry.
Keď oblak stojí nad tebou,
ja vrhnem sa do dažďa za tebou.
Potom Ti , bozkom, osuším viečko,
nemám rád dážď, milujem slniečko!“
Spýtavo na mňa uprieš Tvoje oči,
Pýtaš sa azda, či taká odpoveď mi stačí?
V hlave mám zmätok
- je toto láska?
Kde je to dobrodružstvo
a túžba čo ma láka ?
Dušu rozháranú
a v očiach lesk,
na našu lásku
poslala som blesk.
Teraz už nechápem,
ako som mohla,
že namiesto do raja,
do pekla som sa pohla.
Prečo tá chyba?
Osud to chcel?
Že mojou vinou
Ty si odišiel ?
Prečo sa človek len
na vlastných chybách učí?
Prečo vedome
svoje srdce mučí?
Kde je tá ľudstva
Vychýrená logika,
Keď snívam o láske,
Zatiaľ čo mi uniká?
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
ivu
15. 7.júla 2006 11:33
no..to bolo davno
5
no ja si myslism ze len zalubenost je ako pocasie..ale láska nie ... zato ze maju inaksiu naladu alebo obdobie tak dopustia aby to ovplyvnilo ajl ásku a potom tvrdia ze im láska zoslábla a tak ale vsetko to je len nálada ....
6
kazdy to berie inak..a myslim tym aj hadky a nedorozumenia..ze nie vzdy je to take bezstarostne..
Napíš svoj komentár