Bolo to mladé, len 16 ročné dievča. V skutočnosti nič netušiace. Za čiernou záclonou skrývajúce svoju zraniteľnosť a citlivosť. Poznala som ju. Dajme jej meno Čierna. Správala sa ako dospelá, myslela si, že je dospelá. Po svete chodila s maskou na tvári. Vždy len tá tvrdá maska a to jej hnusné správanie. Hm, dieťa. Nedokázala s tým prestať.

Mala veľa kamarátok aj kamarátov. Škoda, že nie priateľov. Viete, takých ozajstných. Avšak, pritrafil sa ktosi. Chlapec. Nazvime ho Biely. Čierna a Biely sa začali kamarátiť, neskôr priateliť. Stali sa z nich najlepší priatelia. Čierna sa ale stále skrývala za svoj závoj pretvárky. Niekoľko razy Bieleho ranila svojimi slovami. Ach, koľkokrát jej to bolo ukradnuté.....

Stretla som ju asi po roku. Vôbec som ju nespoznávala. Vykračovala si ruka v ruke po boku s Bielym. Konečne sa vymanila spod čiernej tuniky a jej tvár žiarila šťastím. Už to nebola tá Čierna, ktorú som poznala. Bola to mladá slečna, o čosi staršia, rozumnejšia. Našla svoju druhú polovičku, svoje druhé JA. Dvaja blázniví mladí ľudia a pritom boli ako jeden.

Biela a Biely....

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
antifunebracka  21. 10. 2016 15:51
Aspoň spolu ladili.
Napíš svoj komentár