Už nepatríš nikam si sám ako poľný kvet uprostred snehu Nevládzeš kráčať po vlastných Ťarcha na pleciach ťa bolí Tvár ti kropia drobné slzy Tak otvor oči Skús pozerať na všetko inak Skús nájsť záchytný bod a nevzdávať sa Skús pokračovať i keď sa to nedá Už nepatríš nikam Brány snov sa zatvorili Srdce smútkom zapadlo Na oblohu vyšiel Mesiac s ním hviezdy ktoré si miloval ktoré teraz nenávidíš Zanevrel si na celý svet Vzdal si sa priateľov Vzdal si sa lásky Odvrhol si rodinu Znenávidel si samého seba Čo ti ostalo? Myšlienky a spomienky ktoré nevrátia čas späť Len minulosť vo vnútri Otvoríš ňou staré rany Tak otvor oči Skús pozerať na veci inak Skús nájsť záchytný bod a nevzdávať sa Skús pokračovať i keď sa to nedá P.S. Tú báseň som nevymíšľala ja...ale je fest pekná... Blog 0 0 0 0 0 Komentuj