Už nepatríš nikam
si sám ako poľný kvet uprostred snehu
Nevládzeš kráčať po vlastných
Ťarcha na pleciach ťa bolí
Tvár ti kropia drobné slzy

Tak otvor oči
Skús pozerať na všetko inak
Skús nájsť záchytný bod
a nevzdávať sa
Skús pokračovať
i keď sa to nedá

Už nepatríš nikam
Brány snov sa zatvorili
Srdce smútkom zapadlo
Na oblohu vyšiel Mesiac
s ním hviezdy
ktoré si miloval
ktoré teraz nenávidíš

Zanevrel si na celý svet
Vzdal si sa priateľov
Vzdal si sa lásky
Odvrhol si rodinu
Znenávidel si samého seba

Čo ti ostalo?
Myšlienky a spomienky
ktoré nevrátia čas späť
Len minulosť vo vnútri
Otvoríš ňou staré rany

Tak otvor oči
Skús pozerať na veci inak
Skús nájsť záchytný bod
a nevzdávať sa
Skús pokračovať
i keď sa to nedá





P.S. Tú báseň som nevymíšľala ja...ale je fest pekná...

 Blog
Komentuj
 fotka
arya  13. 12. 2007 19:34
to je naozaj nádherné...kto to napísal?
 fotka
3kitty3  13. 12. 2007 19:41
dzive take pozitivne ozaj sa mi to paci
 fotka
dragonlife  14. 12. 2007 15:19
jednoducho je to krasne...
Napíš svoj komentár