Kracas prazdnou ulicou,lampy necinne blikaju,mesiac sa homapala medzi hviezdami...Moja ruka siaha do vrecka a vybera mobil- nutne zlo dnesnej doby.Vedla mna pristane lopta,odkopnem ju a idem dalej s duniacim MP3 v ušiach,na zem sa odkotula vrchank pivovej flase-dalsie nutne zlo dnesnej doby.Slzy sa mi zacinaju kotulat tvarou no moje nohy stale pokracuju nedaju sa zastavit, v hlave sa mi premieta mnozstvo myslienok.Myslienka za myslienkou pada z mojho oka vo forme slzy a cez rozmazany pohlad nesmelo ukladam nohy,vyhybam sa mlakam a balansujem na hrane chodnika.A rozmyslam.....CO KED?!...Chlad mi pohladza tvar,citim,ze sa ma zmaha akysi hrozny pocit strachu,pritom prave teraz musim byt prave ja ta najsilnejsia,ta co da energiu,nie ta,ktora ju vezme.Z rozmyslania ma vytrhne akysi šum-voda narazajuca na kamene,presne tak ako do mna narazaju ludia,prave teraz mam potrebu zazit ten pocit lahkosti,ked sa citis akoby si lietal a vsetky problemy su ako gombicka hompalajuca sa na mojom kabate....potrebujem ten pocit lahkosti unasania sa prudom zivota,utiect od toho strachu a skryt sa...aspon naoko...utiect od zimomraviek,od toho ticha,ktore ma tak desi,nedovolit aby sa ta hrozna myslienka stala pravdou.
Tuzim po tom aby co bolo mrtve,ozilo...vona jarnych kvetov ma stekli na nose a ta ma vedie na miesto,kde je ten povestny klud a tajomnost....macka loziaca po streche ma na smrt vydesila....no z toho domu,vtedy tak krasneho...ostali len tehly...porozhadzovane po zemi...Mam pocit,ze ten dom je ako moja dusa...uplne zruteny....Zamyslam sa and tym,ci tu vobec patrim,co tu robim ved predsa unikam pred niecim comu sa vyhnut aj tak nemozem...Ludia sa za mnou otacaju,asi citia,ze som niecim ina,alebo to bude llen tymi kotulajucimi slzami,ktore sa nedaju zastavit?...Zrazu my myslienka zabludi...zabludi k niekomu,kto vnesie do mna vzdy tu neuveritelnu davku kludu a istoty a sily...ON je ten kto ten chlad vzdy odozenie...nenormalne normalny.....vecne sa buriaci....kaslajuci na rozum....chyteny do pasce snov a citov....krutiaci sa vo vire zivota.....vzdy ruka v ruke...on a ja...ci uz je ta ruka podana od radosti,ked utekas lukou zaliatou slnkom....alebo rukou,ktoru podavas na pomoc......ci uz je to stastie alebo strach,alebo akykolvek iny pocit...sme ako placuce dieta,ktore potrebuje matku na utisenie....ty si pre mna tou matkou,ktora vo mne dokaze to vsetko utisit....presne takto sa potrebujeme....ako DIETA matku...a MATKA dieta...sme az sentimentalne nenormalne podobni.....niekedy ma to desi...ale viem,ze moja duša pri myslienke na teba sa zaleje niecim co sa neda opisat...s drkotajucimi zubami,nekonecne chodiac sme si hadzali klbka nasich citov....bez akejkolvek myslienky odchodu...kazdy moment uteka prilis rychlo...den ma s tebou ako keby 10 minut...cas bezi... a nase priatelstvo sa nueveritelne prehlbuje...si ako moja druha polovica....ta ktoru niekedy hladam a potrebujem...prevhadzka nocnou ulicou...tak hnusnou a špinavou....sa zmenila na uzasnu myslienku na teba...na spomienky a na to stastie,ze ta mam...lebo ked ostatni odchadzaju TY prichadzas...a tam v strede mojej hrude mas nezamenitelne miesto kde ta nikto nikdy nevymeni a nenahradi,lebo ty si NENAHRADITELNY a pre mna vzacne uzasne nebojacne skvely....

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
nonormal  17. 4. 2010 23:40
Ivka? ... Poď rýchlo vonku, nech ťa silnooo obijmem.. nech zase sa prejdeme nočnou ulicou, nech zase je všetko tak na chvíľu krásne, nech sa zase smejem... A možno ťa od seba už ani nikdy nepustím.... a mne to bude jedno všetko, proste ťa schmatnem za ruku a pôjdeme preč.. len tak hocikam... hocikde... ale šťastne

V živote som mal rád stovky ľudí, ale všetko to sa časom vyvetralo a ostali len spomienky, ale teba mám vžd ylen radšej a radšej, to asi hranice nemá...
Napíš svoj komentár