Iwushs: Zväzok bielych ruží

Andrej stál pred tmavou, rokmi znivočenou bránou cintorína a rozmýšľal nad udalosťami predošlého roka. V duchu si kládol stále tie isté otázky, otázky, na ktoré nepoznal odpoveď. Prečo ?? Prečo sa to stalo práve jemu?? Prečo ho opustila tá, na ktorej mu v živote najviac záležalo? Čo zlé urobila, že si od osudu vyslúžila taký krutý trest? Prečo je život taký nespravodlivý? Možno sa to všetko stalo preto, že ju príliš miloval. Príliš na nej lipol. Deň bez nej bol preňho ako mesiac bez jedla pre človeka, čo lásku neznal. Bolo preňho veľmi ťažké zvykať si na samotu. Bolo to nezvyčajné a najmä, bolelo to. Tak strašne ako to len bolieť mohlo. Dokonale si pamätal ako sa to stalo. Presne pred rokom, v jedno slnečné utorkové ráno sa zobudil s pocitom neprekonateľného strachu. Tento pocit si nedokázal vysvetliť, snažil sa na to nemyslieť. Už od rána mu bolo veľmi zle od žalúdka. Ale Andrej vedel, že to nie je z jedla. Akoby už vtedy niečo tušil. Lenže nemohol. Po chvíli mu zazvonil mobil. Volala Linda. Nečakanému telefonátu sa samozrejme potešil. Avšak Linda mu nevolala len tak, bez príčiny.
- Ahoj. To som ja. Máš večer čas??
Nezdalo sa mu, že ho nijako neoslovila. Napríklad zlatko, láska, miláčik, pusa. Vždy sa tak volali. VŽDY.
- Jasné, večer mám čas. Stalo sa niečo??
- Musím sa s tebou porozprávať, poviem ti to až večer.
Chvíľu viedli klasicky rozhovor, potom telefonát ukončili s tým, že sa nevedia dočkať večera.
Avšak každý iným spôsobom, lenže to ešte netušili. Linda bola preňho všetko na svete. Vysoká, štíhla, mala krátke tmavé vlasy, oči modro-zelené, menili sa jej podľa nálady alebo podľa počasia. Bola múdra, vzdelaná, inteligentná, so zmyslom pre humor, vždy sa dokázala vynájsť a mala strašnú chuť žiť. Miloval jej postavu, jej humor, jej vlasy, oči, inteligenciu, keď sa rozčuľovala kvôli maličkostiam, keď niečo brala príliš vážne alebo naopak, keď sa jednoducho na všetko vykašľala. Kamaráti mu ju závideli. Mama mu prízvukovala, aby ju nikdy nestratil, pretože takej ako je ona už na svete niet. Keď vstúpila do miestnosti, každý sa za ňou ihneď obzrel, keď sa začala smiať, rozosmiala všetkých naokolo. Ale dnes tomu tak nebolo. V telefóne mala divný hlas, ako keby plakala. Snažil sa to vypustiť z hlavy a keďže mal v ten deň veľa roboty, aj sa mu to trochu darilo. Lenže keď prišiel z práce domov, nemohol na ňu prestať myslieť. Čo sa stalo? Žeby jej on nejako ublížil? Zamyslel sa, ale na nič neprišiel. Veď ju predsa miloval. Bola časťou jeho srdca, jeho zdrojom energie. Keď už nadišiel čas približne hodinku pred schôdzkou,. začal sa pripravovať. Cítil, že tento večer bude niečím výnimočný, len si nedokázal predstaviť čím. Po kúpeli sa navoňal, očesal a rozhodol sa pre nedbalú športovú eleganciu. O štvrťhodinu už sedel v aute a náhlil sa do ich obľúbenej talianskej reštaurácie ,, Eterno amore ´´, čo v preklade znamenalo Večná láska. Netušil, či sa tá ich takou stane. Tento podnik bol malý, útulný, ako stvorený pre nich. Linda tam už bola. Sedela pri ich obľúbenom stole a popíjala červené víno. Mala oblečené krásne priliehavé fialové šaty, ktoré na nej tak zbožňoval. Vo vlasoch mala zastrčených pár bielych ružičiek, ktoré dotvárali celkový efekt. Najprv sa rozprávali o všetkom možnom, ale videl, že niečo dôležité jej stále leží na srdci.
- No tak, povedz mi to. Čo ťa trápi? O čom si sa chcela rozprávať?
- Vieš, nie je to pre mňa jednoduché. Neviem ako začať. Skrátka, myslím že náš vzťah nie je to čo na začiatku. Sme spolu už štvrtý rok, ale v poslednom čase akoby sa to len a len zhoršovalo. Najlepšie by bolo, ak by sme sa prestali stretávať. Viac už takto nedokážem žiť. Pochop ma, prosím!
- Čože? O čom to tu rozprávaš???! Zvýšil Andrej hlas.
- Vieš ja....
- Veď sme predsa nemali žiadne problémy. Nikdy sme sa nehádali, všetko bolo v poriadku. Staral som sa o teba, nedal som na teba dopustiť, snažil som sa, aby si sa mala ako v bavlnke a ty mi to takto odplácaš??
- Veď práve!! – skočila mu do reči- Práve to mi vadí!! Cítila som sa ako vták v zlatej klietke. Nedal si mi žiadnu možnosť voľne žiť a realizovať sa. Potrebujem slobodu, ktorú mi nemôžeš dať! vstala a chcela odísť.
- Ty odchádzaš??! Zostaň, ešte sme neskončili!
- Andrej, ja som už s tebou skončila.- po lícach jej začali stekať slzy- Navždy.... dopovedala a odišla. Pri odchode mu na stôl hodila zväzok bielych ruží, ktoré mala vo vlasoch.
Andrej sa nezmohol ani na slovo. Keď si uvedomil, čo sa stalo, zdvihol sa a utekal z Večnej lásky, aby Lindu zastavil. Ale zbadal už len záblesk jej auta kdesi v diaľke. Nerozmýšľal dlho a nasadol do auta. Vedel, že teraz potrebuje byť sama a pôjde na miesto, kde vždy rada rozmýšľala. Rozhodol sa, že chvíľu počká, nechá jej čas na premýšľanie, že príde až neskôr. Pod tým stromom, pod ICH stromom, často sedávala celé hodiny. Išiel domov, dal si pár glgov whiskey, aby sa upokojil, prezliekol sa a proti svojej vôli si na hodinku zdriemol. Keď sa zobudil, uvedomil si, že mal ísť za Lindou, ale zaspal. vybehol z bytu, hnal sa do lesíka, ktorý bol len kúsok od jeho sídliska. To, čo videl, naozaj nečakal. Do poslednej chvíle dúfal, že Linda tam bude sedieť, vietor sa jej bude hrať s vlasmi a keď ho zbadá, zasmeje sa a povie – Prepáč zlatko, veď vieš, že ja som to tak nemyslela.
lenže realita bola príliš krutá. Ležala obďaleč stromu, ústa pootvorené, rozmazaná špirála od toľkého plaču. Vedľa nej ležala nádoba od liekov na spanie. Prázdna. Myslel si, že mu pukne srdce. Prečo neprišiel skôr? Prečo len zaspal?? Ak by prišiel skôr, bola by ešte žila?? Prečo sa to stalo práve im dvom?? Prečo....?? Doteraz nevie, či chcela na seba len upozorniť a zle odhadla dávku alebo sa naozaj snažila o demonštratívnu samovraždu.
Od tejto hroznej udalosti uplynul presne rok a stále sa z toho nedokáže dostať. Neje, nespí, navštevuje psychológa, ale nič, naozaj nič ho nezbaví spomienok na ňu. Čas to všetko trochu ukľudní, ale sám dobre vie, že na ňu nikdy nezabudne, jej meno zostane navždy vryté na jeho duši. Lásku vraj človek zažije len raz v živote. Andrej ju už zažil. Jedinou spomienkou na ňu bol zväzok bielych ružičiek No teraz to už nebol symbol krásy a nevinnosti, ale symbol smrti, ktorý mu navždy bude pripomínať jeho milovanú Lindu...

Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

Zväzok bielych ruží

Komenty k blogu

Horúce!