Večer pred desiatou som už sedel v aute pred jej bytom. Bol som dokonale zamaskovaný (so šatkou Eminema previazanou cez hlavu ) a dobre zabezpečený (s igelitkou z Tesca plnou horaliek, cesnakoých chipsov na svieži dych a dlhodobé zasýtenie, coly, pepsi a s inými nealkoholickými nápojmi). Vedel som, že domov nikdy nechodí pred desiatou.
Večer mávala obchodné schôdzky alebo sa vláčila sa svojimi otravnými kamoškami alebo sa nechávala baliť nejakým finančným maklérom, či počítačovým géniom.

Sedel som za volantom, napchával som sa všetkým, čo mi prišlo pod ruku a díval som sa na ulicu. Pripadal som si ako z americkej kriminálky. Asi po polhodine pred jej bytom zastavil čierny nablýskaný jeep. Vystúpil z neho nejaký veľký nesympatický chlap v kabáte. Obišiel auto a otvoril dvere. Elegantne sa chytila jeho ruky a vystúpila. Bola krásna ako vždy a nikdy som nechápal ako sa môže zapliesť s takými ľuďmi, na ktorých len pozriete a vidíte, že s nimi nie je niečo v poriadku.
Chvíľu sa rozprávali, dívali sa na seba. Určite sa snažil pozvať k nej do bytu. Alebo sa o to snažila ona? Ako som sa ovládal, aby som nevybehol z auta a toho chlapa neposlal niekam.
Načiahol som sa po ďalší balíček chipsov, aby som sa ukľudnil. Pozriem sa znovu na nich a on ju opiera o auto a bozkáva. Rukou ju jemne hladil (čo sa k jeho drsnému výzoru a smiešne veľkých rukách ani nehodilo). Chips, ktorý som chcel práve zjesť mi vypadol z ruky, nemohol som z nich spustiť oči, pretože som nikdy nechcel veriť že je taká ako všetky. Že chlapi sú pre ňu len hračky ne pobavenie. A ja som bol iba jeden z nich, na ktorého už dávno zabudla... a tu je ďalší. Vrela vo mne krv, mal som strašnú zlosť a pokúšalo ma naštartovať auto a napáliť to rovno do tých dvoch.
Potreboval som sa upokojiť. Veď sa predsa nič nestalo. Je len jedna z mnohých a ja môžem žiť ďalej vlastný život. Striedať priateľky, flirtovať so ženami, ktoré mi budú pripadať očarujúce, hľadať si krásne milenky, mať ženy na jednu noc.
Alebo sa môžem opäť pokúsiť o vzťah, snívať pri tom, stále si opakovať ako ju ľúbim a že žiadna iná sa jej nevyrovná. Dal by som jej svoje srdce, aby som si potom mohol zase pripadať zradený a slabý.
Ich postavy sa stratili vo vchodových dverách. Na poschodí sa zasvietilo malé svetlo a ja som videl ich pohybujúce tiene. Zdalo sa mi, že počujem jej smiech (ako by som ho mohol počuť z takej diaľky?).

Predstavoval som si ako pustila hudbu a doniesla mu víno. Potom sedia na gauči a on ju pomaly zvádza.
Predstavoval som si, ako vstúpia do bytu a len, čo zažne on sa na ňu vrhne a skončia na zemi, presne tak ako my.
Predstavoval som si ako jej vraví, že má pekný byt a ako si ho obzerá. Potom sa pýta na ňu, chce o nej vedieť viac a vraví jej aká je tajomná a aká je krásna...

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
tashira  31. 12. 2007 21:25
hmm...mne to cele strasne nieco pripomina..len neviem co...ale snad na to pridem
 fotka
euphoric  1. 1. 2008 19:19
Začni písať o chlaste a škaredých ženách a na svete je nový Bukowski. Si talentovaný rozprávač.
Napíš svoj komentár