Dnes už viac nebude, iba zajtra a každý deň potom

Mám kamarátov o ktorých dúfam, že nimi ostanú ešte dlho. Dávajú mi energiu a radosť, hoci o tom asi ani nevedia, lebo im to často nevravím. Ale nemať tých ľudí pri sebe, neviem si to ani predstaviť.

Je zvláštne, že sa niekedy usmejem len pre nich, len preto, že ich vidím.. a že su chvíľu so mnou.

Hoci ten úsmev je často len clona pre uplakané oči, ktoré sa pred chvíľou samé krčili v kúte.. a malé dieťa, čo mám v sebe.

Ľudia vidia to čo chcú vidieť a niekedy nevadí ani to, že sú vašimi priateľmi... aj keď ich máte nadovšetko radi a každý deň im všetko odpustíte.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu