Egioisticky hlúpa

Som vedľa teba
a ako vždy, tak idiotsky sa cítim
a prečo, to nerieš
nie je to tebou, ale mojím bytím

So stratením egom
a vôlou, prečo nadchýnať sa zas
keď som pri tebe,
aby nám neunikol život po stý raz

Akoby to bolo jedno
či otázka alebo odpoveď zaznie
od jedného z nás
potom tak-či-tak rozplynie sa v prázdne

mám ti povedať,
že ťa ľúbim a bez teba nechcem žiť?
uistia ťa slová,
že sa zmením a prestanem hysterickou byť?

už ma neľúbiš
ako kedysi, viem, lebo gombičky už niet
už nie sme taký hlúpi
a z nášho objatia vyparil sa smäd

skončíme to
alebo budeme ďalej padať a vstávať?
navzájom sa potkýnať
a potom si novú silu odovzdávať?

čo bude ďalej?
budeme si vravieť, že to nie sme my
a že máme nádej?

Svet bude ďalej aj bez nás dvoch...

keď jedna láska skončí, svet si stvorí druhú,
znásobí dvoch ludí a hneď odmocí na druhú

Vieš mne je to jedno,
ja mám lásku v riti,
mňa zaujímaš len ty
a tvoje city.

že nevyzerá to tak?
možno som niekedy krutá
ale záleží mi na tebe
a nechcem si ťa spútať

Už dávno nie sme takí,
akí sme boli kedysi,
už nie sme hlavní herci
ale vlastné kulisy.

Bolesť prebolela,
a poučila som sa z vlastných chýb,
dúfam,
už som sa naučila
v pokornej láske žiť.






Pre moju jedinú lásku, ktorú už nechcem nikdy sklamať...

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu