Velmi som sa na to tešila a páčilo sa mi tam, tak nepodelím sa o všetko s vami ?
Všetko to začalo 10 apríla vo štvrtok, ked sme sa dvanasti s dvoma profesorkami nasardinkovali hlava nehlava do mikroskopickeho autobusu. Ked som ho zbadala nevedela som ci mam plakat alebo co so sebou robit. V tom autobuse sme žili dva dni, ani vecko nič... utechou boli len benzinky. Boli sme na tolkych cerpacych staniciach, že sme ich postupom casu zacali porovnavat, ako napriklad : Hm, tak tu su len dve kabinky, v Rakusku ich bolo viac. A tu nejde tepla voda ako v Madarsku a vo Francuzku nie su dvere, len take vetracie wecka....atd...
Cestou do Fr sme isli cez Madarsko, Rakusko, Nemecko a Francuzko. 10 hodina prestavka bola v Paríži. Videla som takmer vsetko co sa tam vidiet dá. Eiffelovku, Víťazný oblúk, boli sme pri Louvri, isla som prvy krat metrom, prechadzali sme sa po Les Champs-Elysées, obdivovali obchody, dokonca sme tam nasli ulicu pomenovanu po nasom hlavnom meste Prešporku Len keby ste nemuseli chodit po tom meste 10 hodin v kuse bez prestavky, lebo : "Deti musite vidiet este toto a este tam musime ist, mozno tu uz viac nepridete...a rychlo, rychlo este toto musite vidiet....." aáááá len keby som noc pred tym spala
Ale bolo to super ocitnut sa zrazu po jednom dni uplne niekde inde v Europe, vidiet vsetkch tych ludi, ktori su uplne rovnaki ako my, ale predsa zili v obrovskom meste a vsetko tam pre mna bolo ine. Ludia sa mi tam zdali elegantni, boli slusni ( ked ste do niekoho do ulici drgli, hned sa ozvalo : excuse-moi... na slovensku na mna clovek väčšinou zazrie ) Obrovske krasne budovy na kazdom kroku, ulice ciste, na namestiach hrali skupiny ludi len tak na trubkach, saxofonoch, cernosi na bubnoch, alebo chlapci tancovali akoby tam nikto nebol a boli doma naozaj. Zaujimave tiez je, ze tam bolo velmi vela cernochov..
Po dvoch dnoch utrap, minimalnych hygienickych podmienkach, spania v neludskch podmienkach a vynalozenia vsetkch sil na prezie na pol metra stvorcoveho sme dosli do SARLATU, mesta kde sme mali byvat dalsich 7 dni...
no a co sme tam robili, vam napisem nabuduce ak xcete .....
Denník
Komentuj
6 komentov k blogu
2
nemám rada Francúzsko... pokytecky ukazuje svetu úplne inú tvár, než v skutočnosti má.. už to nie je svet trubadúrov ako kedysi, škoda snívať
Napíš svoj komentár
výmenný pobyt ?
heh, vyzerá, že to stálo za to ...
ja , keď sme šli do Francúzska som ochorela...pekne debilná náhoda....(smola)