tak hlučne tichý so svojimi malými,
bojazlivými
nápadmi v hlave
S tvojim smiechom na mojich perách
spýtal si sa ma : „chcela by si ísť do neba ?“
Je to tak ľahko zmeniteľné v každej minúte...
Všetko na dosah ruky sa zdá byť,
ale už neviem bosá dorásť na špičky a tak
pozrela som na teba :„kde?“
Aha ako sa vtieram ( do teba )
Chcem byť niekde nikde
len nie tu a teraz
len nie teraz a tu,
kde by sa mohol vo mne usadiť kameň
ťažký po prázdne v každom mojom chvení
ako prenasledujúci tieň tvojho šťastia.
Trochu stratený v tichu, odvetil si mi: „no do neba, veď to miesto poznáš, nie? Rajská záhrada, kde budeš mať všetko po čom túžiš.“
Vidíš ten rámus,
čo zostal po našich rozlúčkových bozkoch?
Mojim želaním sú želania iných,
ktoré mi privlastnili
aby som mohla priviesť tých pár neutíchajúcich chvíľ do nostalgie rána
„a na čo mi to bude?“ čudovala som sa. „To zo mňa nespraví lepšieho človeka.“
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
sarah_whiteflower
25. 3.marca 2008 07:02
tak toto je vážne zaujímavé... nikdy predtým som si nevšimla nejaké tvoje básne ani tvorbu,t akže som sa k nej dostala teraz iba prvý rza, a po prečítaní tohto som sa rozhodla, že idem čo najskôr vydolovať, či nemáš aj niečo, čo sa rýmuje, pretože toto ma veľmi zaujalo...
Napíš svoj komentár