Vela smútku a úzkosti som v sebe mala, Pochybnosti a ľútosti už od mala. Sama seba som dosť neľúbila A tým pádom tebe neverila. Že dokáže má niekto tak úžasný ako ty milovať, Tak usmievavý a obetavý zbožňovať. Ľutujem každé zlé a podlé slovo, Veľa hnevu k životu vo mne bolo. Čo sa stalo už nezmením, veľmi by som chcela, Bol si tak šťastný, mala som tak veľa. No ja som len na seba pozerala, V každodennom zhone utekala. Len povinnosti a ich cieľ videla, Cestu som odvrhla, na život zanevrela. Asi už neskoro, som si hodnotu všetkého uvedomila, Keď si vo svojom vnútri zomrel a ja som ťa stratila. Za svoju nespokojnosť zaslúžim si samotu a utrpenie, To isté, čo ja som spôsobila tebe. Nechcem už viac počúvať svojich démonov, Ktorí nás ničia a robia má zlou. Budem sa na vás každý deň usmievať A pozitívne myšlienky vo mne pestovať. Možno je neskoro, áno viem, Ale už sa viac vzdávať nechcem. Ty si ma naučil žiť a bojovať, Veriť v silu lásky a nikdy sa nevzdávať. Ty si náš celý svet, celý vesmír, Naše slnko i všetky hviezdy. Budem vás obímat každý deň, Byť vám na blízku a plniť každý sen. Teraz už viem že budem šťastná, keď vy budete šťastní, Keď náš dom bude plný pokoja a lásky. Chcem každý deň, robiť pre vás maličkosti, Skákať a tancovať s vami od radosti. Zabudnúť na zlé, temné v nás A pestovať lásku a pokoru zas. Chcem ti žiariť na cestu a byť tu pre teba, Nič viac nechcem od seba. Čo sa stane, stane sa, Ale už len dopredu budem dívať sa. Neľutovať sa, tak ako toľko krát, Ale byť veselá a život milovať. Milujem ťa, presne takého aký si, So všetkými nedokonalosťami. Previnila som sa voči tvojej láske, Ktorá pomaly hasne. No ja ti budem, hovoriť prepáč, odpusť, zas a zas, Budem ťa milovať, tak ako nikdy doteraz. Budem ti každé ráno vravieť: Si nádherný Tak ako zvonku, tak aj vo vnútri. Nikdy nezabudnem na to, koľko lásky si mi dal, Ako si ma stále zbožňoval. Viem, že dokážem, čo som ešte nedokázala, Že budem ťa ľúbiť ako som ťa ešte nemilovala. Zaslúžiš si ma plnú lásky a pokore k vám, Aby si nikdy nemusel byť sám. Raz sa mi podarí Skutočne vás milovať, Bez podmienok, hnevu a prestať sa strachovať. Odovzdať sa plynutiu života a sile lásky, Nebojovať s ničím, len dovoliť si byť šťastný. Nemyslieť na minulosť ani budúcnosť, Tešiť sa z tejto chvíle a povedať smútku dosť. Budem vítať v sebe len radosť, pokoru a súcit. Raz snáď prídu slová od teba: Odpúšťam Ti. Si naše slnko si všetky hviezdy, Nie si nič medzi. Bez teba je náš deň pustý, Je tu temno a deň je smutný. Napravím svoje chyby láskou a nehou k vám, Nič viac na svete nehľadám. Už viem, že život s vami, je dokonalý taký aký je, Už vidím len to dobré, už nikdy viac to zlé. Vyznanie 0 0 1 0 0 Komentuj