Niečo ... sa hrá na nápad žiť. ani sa nepohne,len strnulo stojí opretý o čiernu dieru v jeho hlave.

Niečo nezmysluplné mi ide na rozum. Také malé myšlienkovité monštrum, ktoré sa hrá na nápad žiť.
- Aha , kocúr. Prečo nie je čierny?
-Prečo?
-A prečo ty nie si ako sa vidíš v svojej hlave ?
Cupitkám po meste, ale len krátko, nechce sa mi ísť. Zlenivela som, lebo mi vravel, že som lenivá. No a čo? Aj tak ja nie som tá hlúpa. A tašky zo supermarketu ma ťahajú k zemi. Igelit sa mi zadrapuje do prstov. Už sú červené a pália ma.
-Aha bezdomovec! Prečo je čierny?
-Lebo čierny nič nerobia len sa priživujú...ako imelo na vianočnom bozku...
- Euro na chlieb, ...
...pozriem na jeho špinavú tvár, otrhané šaty, na to ako úboho vyzerá celý, ako sa sám hlúpo doriadil..
ale veď, zdá sa mi to alebo jemu nejde o peniaze? Prídem k nemu blžsie..

-Boris, si to ty? Zdvihne hlavu a keď ma zbadá, preľakne sa. Vstáva a chce sa dať na útek...
-Nie, nie ja nie som...
-Si to ty... panebože čo sa s tebou stalo? naozaj je to on, tašky mi vypadnú z ruky. Rožky vypadnú na zem, pomaranče sa pomaly gúľajú každý svojim poloprázdym tempom...
Naposledy som ho videla v modrom svetri, rifliach, teniskách a mal oblečený jeden zo svojich šťastnejších úsmevov, v srdci mal teplo a radosť, hrejivý pocit a úspech v živote za pätami.... A teraz tu sedí neoholený s mastnými vlasmi na ulici s téglikom v ruke a neprítomne....
-Boris, kde si sa podel?...hľadala som ťa...
Ani sa na mňa nepozrie. Pozerá do zeme a tvári sa že tu nie je...
-Boris! Obímem ho a už mi stekajú slzy .... Už som si nemyslela, že ťa ešte niekedy uvidím. Žiadna odozva, ani sa nepohne, len strnulo stojí opretý o čiernu dieru v jeho hlave. Prikrčím sa, chcem mu pozrieť do očí, ale on sa odvráti pomalým suchým pohybom. Pripadá mi choro.

-Boris... už len neisto poviem...
a v tom mi päsťou vrazí rovno do tváre až ma odhodí dozadu. Cítim pod sebou tvrdý betón ako mi nešetri chrbticu ani hlavu... Dezorientovane ležím na zemi, nechápem , čo sa stalo. Z úst mi tečie krv. Otočím sa na bok, v hlave mi treští... Vidím iba ako na mňa zo sklonenej hlavy rýchlo zazrú tmavé oči, zablysnú sa a...
potom uteká ...
....za svojou zbabelosťou...
Limuzína zaškrípe brzdami, vyskočí z neho chlap a kričí. On naskočí dnu a nechá ulicu bez čierneho kocúra pri stratených pomarančoch...

 Vymyslený príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu