"Zostaň tu a už nikdy neodíď!"
ale ako som mohla vedieť, že dať
zo seba je ťažšie
ako navždy sa rozlúčiť.
prečo ma nezobral tam, kde hviezdy
sú vlastným slnkom planét
a okolo prsta omotám
si potom jeho túžby nečakané
Mohla som ho chytiť za ruku a povedať :
"Zostaň tu a už nikdy neodíď!
mám v sebe lásku a neviem sa jej vzdať,
tak prosím aj ty ju cíť...
ale on vedel, že môže klamať
a tiež pravdu vravieť mi
lebo lož je iba taká slabá
akými slabými sme my.
môže inú milovať,
no môžem ja ňou byť
mať jeho srdce, jeho telo,
a pochybnosti na šťastie premeniť.
a mohla som ..
znova o láske hovoriť
a ešte budem tisíckrát
hoci všetko vie
nech nikdy nemá pochybnosť
že ho milujem a že ma miluje.
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
2
Drahá, aj v tomto blogu mi hovoríš z duše... až na ten pekný a veselý koniec, pretože ja to teraz momentálne tak necítim,ja ľúbim a on podľa mňa ani náhodou neľúbi... ale veľmi sa mi táto báseň páčila...
3
pekné myšlienky... no mám pocit, že voľný verš umožňuje údernejšie a výstižnejšie vyjadrovanie... v každom prípade sa mi to páčilo
Napíš svoj komentár
chcem ti vždy všetko odpustiť.
nechcem aby som už o nás pochyboval,
chcem len aby som ťa stále takto miloval