Este stale som IT

Tento clanok je natoceny podla skutocneho pribehu predansky prebiehajucej v istom meste, v istej ucebni, s istym dochodcovskym profesorom, s istym starsim kufrikom.

Prisiel som, videl som, a uz sa to pomaly aj skoncilo. Trvalo to dve hodiny ani to nie, vlastne to bol zivotopis. Spominam si na to ako keby to bolo vcera. Statne peniaze, plati to stat. Nevzal som si casopis, necital som ho, proste som nechal prednasku plynut okolo mna bez toho, aby som spal. Bola uvodna. Profesorovi sa nechcelo. Viedol dialog. Ja tiez. Len nie s nim. Pisal som o tom, ako mi treba s prepacenim prdiet, ze pojdem mocit, a ze strasne chcem vidiet jednu kocku z jedneho mesta. Citil som sa ako doma. Musel som byt ticho, pisal som si cez jeden nejaky chat, a nepolieval kvetiny. Sedi to. Z toho vyplyva ze byt na prednaske z jedneho predmetu je ako byt doma.

Uz dlho mam chut na rozhovor. Teraz sa tu vedie vela dialogov. Je to tu sami, vlastne ani nemozem povedat kto, ale sme vsetci ludia, no ale vacsina z nich bola, ista skupina ludi, ktorych nemozem ponovom pomenovat, ktora tu je, a ja som jej sucastou, lebo aj ja som stale ITak, smrdela. Tym padom som smrdel aj ja, alebo som len napachol a vsal ich energiu.

Ale spat k tomu rozhovoru. Mam chut na rozhovor so zenou. Je to ina chut ako rozpravat sa s profesorkou, ci ucitelkou, alebo mamou. Mam chut na rozhovor s inou, s nejakou nedotknutou, nie zase pannou, proste so zenou, s zenskym hlasom, prijemnym pohladom, vludnym usmevom... Chyba mi to. Som neskonaly romantik. Dnes sa mi stalo take nieco, niekde, a bola tam taka sympaticka nejaka babenka, a z niekadial jej trcala hola, teda zadok jej trcal. No a ona sedela pred nejakou fakultou kam chodim. Pacila sa mi. Nie ona, nie jej zadok, pacilo sa mi ze sa s nou mozem rozpravat a povedat jej: "Trci ti zadok kolegyna." Nastastie ta nejaka neodpovedala. Ale nieco kricala nejakym pribuznym jazykom. Hrialo ma pri srdci. Urobil som dobry skutok, ista agentura nemusela zachranovat iste velmi tucne zvierata, predsa len sme daleko od mora, ale isty ludia ziju na celom svete, rozumiete mi.

A prave vtedy, ked sa nas isty profesor zacal pokusat vysvetlovat dynamiku nejakych informacii, zaujal ma viac moj blog ako jeho prednaska. Spominal, ze nejaky clovek, ktory vedel pisat, napisal nieco, co sa tykalo nejakych ekvivalentov v energii. Neviem kto presne, ci uz isty profesor, v istej prednaskovej miestnosti, alebo isty ... vlastne mozno ten isty co raz povedal, spravil istu metaforu a porovnal ju s istymi informaciami. Nerozumel som. A citil som sa, ako keby som nieco nechapal. A bolo tam vela sustav, ale stale len "ako ze", pretoze my, ked tu sedime, tak tu mozno nie sme, a sme inde. V nejakom istom inde, tak znie teoria, nekecam.

Keby som mal byt konkretny, a to si nemozem dovolit v istom blogu na istej stranke, tak pisem isty blog, ktory by nemalv podstate mat aj isty nazov.

A bol nejaky koniec. Kazdy to chape ze prisiel a je. Zabudol som, nejaky kazdy a nejaky koniec.

 Návod

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu