+
A takto sa začína príbeh o mužovi so zvláštnym koncom.
+
Precitol asi o 4:00 ráno miestneho času stojac pred dverami malého bytu. V duchu sa spytuje prečo a kto mu nariadil sa ubytovať v tejto zatuchline. Hotel v malom meste na severozápade Ukrajiny nebol v skutočnosti ani tak hotel, ako skôr bežný panelák.
+
Otváral dvere do bytu keď si uvedomil že nevidí svoju ruku. V tom okamihu tomu neprikladal veľký význam a keďže nemal batožinu, išiel si prevariť vodu na čaj. Byt ho vôbec nenadchol. Staré tapety miestami otrhané, stará posteľ , všetko staré. Voda na čaj už zovrela a tak si ho šiel vypiť k oknu. Vonku pršalo no napriek tomu videl svietiť Mesiac. Bol to zvláštny moment keď sa kvapky dažďa trblietali v tme. Doteraz jediný vďaka ktorému sa v duchu usmial a svetlo z mesiaca mu odhalilo že ma izbu dosť vysoko keď videl na strechy ostatných budov. Položil prázdnu šálku čaju na stôl a išiel spať.
+
Zdalo sa to ako dlhý a silný spánok no keď pozrel na hodiny visiace na stene nestačil sa čudovať - 5:15 a bolo po daždi. Malú radosť z trblietajúcich sa kvapiek dažďa pred spaním vystriedal nepokoj, a hoci nič nebolo počuť vnímal istý chaos a rozruch v okolí. Znovu nazrel z okna a hneď zistil prečo. Hasič bol na vysunutom rebríku a snažil sa dostať do horiaceho bytu nad ním. Okrem toho horela aj strecha budovy naproti a ďalšia keď sa pozrel z okna pri posteli. Chcel sa s hasičom rozprávať a tak musel podísť k tretiemu a poslednému oknu za kuchynkou, ktoré sa dalo otvoriť. Hasič vyzeral veľmi pokojne a mal pozoruhodne málo ochranných prvkov na sebe. Vtedy to bolo jedno a opýtal sa iba: "Mám opustiť byt aj budovu?" - hasič len pokojne odpovedal: "je to na Vás pane, nie je to nevyhnutné", a k tomu dodal, "na Vašom mieste by som očakával návštevu, ktorá bude mať nepríjemné otázky. Zaskočený na zlomok sekundy to pochopil ako dvojicu policajtov, ktorá sa ho príde vypytovať otázky ako hlavného podozrivého Z VRAŽDY. Celkom flegmaticky bez zbytočných pocitov si šiel sadnúť na posteľ, keď v tom začul šuchotanie kľúčov v zámke vchodových dverí - zvonku.
+
Vstal a opatrne vykročil k dverám, ktoré sa prudko otvorili. Avšak namiesto policajtov sa v nich zjavil na prvý pohľad obyčajný chalan. Ani sa nepredstavil a už mu začal vnucovať myšlienky. "Musíš ísť so mnou. Nemáme čas. Čaká nás dlhá cesta". Tie momenty boli pre neho tak silné a nepochopiteľné, že jediný zmysel videl iba ak sa vydá na cestu s neznámym.
+
Ráno už svitalo obaja boli ďaleko od mesta hoci bol rovnaký deň odkedy precitol. Spomenul si na to aké zvláštne pocity mal od momentu, keď neznámy vošiel do jeho bytu. A spomenul si aj na to, keď prechádzali cez mesto.
+
Napínavý príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
1
marcello111
7. 5.mája 2016 13:33
hm, a to je všetko, alebo som to nepochopil...
2
chcel by som vedieť, čo bolo predtým, alebo potom, ale asi nič také nebolo. A to nie je zlé
3
Napíš svoj komentár