Nikdy,nikdy som neverila,že láska príde len tak.Doslova len tak.Že o nu zakopneš,bolo to ešte jednoduchšie ako v rozpravke.Ale vraví sa tak ako rýchlo láska začala,tak aj rýchlo skončí.No to som nechcela dopustiť za žiadnu cenu.Ja som cítila,že k sebe patríme.Predsa ma niečo hrýzlo.Niečo čo mi bránilo milovať naplno.
To niečo,bol strach,že sa sklamem.Sklamem sa v ňom,sklamem sa v láske sklamem sa aj v tom čo pre mňa znamená všetko-život.Nad hladinou ma však držala jeho láska,pocit,ktory mi dodával silu.Tým pocitom bolo to,že som vedela vedela že pre niekoho som to jedine na svete.
Prežili sme spolu krásne spoločné chvíle.Pomaly sa z môjho srdca začal vytracať strach.On,práve ten strach sa mi stal osudným.Hneď keď som si uvedomila čo moj milý pre mňa znamená,v tú chvíľu som ho stratila.
Viete ten šiesty zmysel ženy,ktorý ju varuje,dáva jej predtuchu.Cíti,že niečo nie je v poriadku.Vtedy som však neverila v to,žeby naša láska mohla skončiť.Presne toho čoho som sa na začiatku obávala to zabilo moju lásku.Vždy som sa bála prejaviť svoje city a priznať si ako ho veľmi milujem.
Namiesto toho som sa však ukázala ako neverná a nechápavá.Vraj som sa len zahrávala s jeho citmi.Ale nikdy som to tak nemyslela,ach,keby sa tak dal vrátiť čas a moje myšlienky a starosti ohľadom nás dvoch preniesť do tvojej mysle,aby si vedel čo si pre mňa znamenal,čo stále znamenáš.
Tak strašne som túžila vedieť prečo nadišiel koniec,stále márne som čakala.Až teraz som pochopila,že som pre teba nikdy nič neznamenala a nevrav mi,že nemám pravdu.Bola by to ďalšia lož,tej by som už však neuverila.Tak ako neverím tým citom,ktoré pre mňa tak veľa znamenali.
Veď človek,ktorý naozaj miluje sa zo života milovaného človeka nevytrati za maličký okamžik.Okamžik,okamžik bez slov.To som ti nestála ani za to,aby si so mnou prehovoril a vysvetlil mi to?!
Tak čo?Bola to láska?Podľa mňa nie...Tak teda práve ty si vo mne zabil ten nakrajši cit,ktorý človek ma.Cit ktorý voláme LÁSKA.
Už nikdy nedokážem milovať.Pokúšala som sa o to,predstierala som to,ale celý život to predstierať nedokažem.Láska už pre mňa nič neznamená...

 Denník
Komentuj
 fotka
kolini  10. 1. 2009 15:35
no obcas po takejto skusenosti zacne clovek brat lasku ako citovu slabost..

a to s tym ze si mala strach ze sa to skonci je normalne..
ono by to potom ani laskou nebolo
 fotka
elwinko  10. 1. 2009 15:37
...by som mu poslal link, nech si to prečíta...
 fotka
mernose  10. 1. 2009 16:00
hádam to prebolí čím skôr aj tá nedôvera k láske prejde
 fotka
petronellka  10. 1. 2009 17:46
cas vsetko vylieci..snad...
 fotka
petika  10. 1. 2009 17:55
neboj sa...urcite dokazes este v zivote milovat urcite! je to tak
Napíš svoj komentár