Ospravedlňte moje gramatické hrubky, ale nie som v stave sa nad tým pozastavovať.
Za svoj krátky život som stretol zaujímavých ľudí a zároveň ľudí, ktorí mali rôzne problémi. Nie zriedka to boli ľudia zaujímaví s tými problémami.
Na základnej škole som mal spolužiačku vozíčkarku, tuším, že jedného času sa stalo, že jej asistentika/opatrovateľka nemohla byť v škole. Zmohla ju choroba, alebo niečo podobné, doteraz neviem ako som sa dostal k tomu, že som jej poznámky robil ja. Nedokázal som logicky pomôcť so všetkým. Samozrejme, že jej pomáhalo viacej ľudí. Ale tak potom tu bolo také socializovanie sa trochu so svetom. Vziať ju von, prejsť sa a tak. Lenže naše cesty sa rozdelili. Odiši sme na rôzne stredné školy. Aj tam som ju bol pozrieť, ale už to je o niečom inom. Vždy to tak je.
Život sa pohol ďalej a bol čas stretávať nových ľudí. Akurát som na to nemal čas. Od rána do večera vyťažený na plno. To boli roky. Ale predsa som sa skamarátil s jedným človekom - akurát sa mu rozvádzali rodičia. Čo to s človekom v puberte spraví, že? Niesol to dosť ťažko a neraz sa stalo, že mal v ruke nôž s hlúpym úmyslom. Trvalo to pomerne dlho, ale nakoniec sa mu podarilo nájsť dievča. Rozveselilo ho to. Lenže v podstate sa mi otočil úplne chrbtom. Nič na čom sme sa dohodli neplatilo a existovalo tam viacej takýchto nezrovnalosti, ktoré podkopali moju dôveru. A akosi to dospelo k tomu, že bol pre mňa čas odísť. Pokračovať v živote. Akurát raz sme sa stretli, prešlo asi pol roka? Ale keď ste raz s niekým kamarát a poznáte sa tak poznáte s tváre, že ho niečo trápi. Niečo sa dialo. Necháte ho tam, alebo mu pomôžete, aj keď viete, že už vo vašom živote nebude tak ako predtým? Ah.
Život je komplikovaný, že? Hlavne, keď niekto z vašej rodiny má problém s obličkami a začne dáviť po skoro každom jedle. Čo to s vami urobí? Stres. Nadmerný stres.
Mal som spolubývajúceho na internáte, ktorý nemal rodičov. Našťastie to bral celkom dobre, akurát som si nevedel predstaviť, ako bude zvládať život. Pretože ho sprevádzala veľmi silná nepozornosť a tak ste mu museli veľakrát vysvetľovať to isté dookola. Museli ste byť trpezliví. Pomalšie chápal, ale čo by ste čakali od niekoho, kto vyrastá v pomerne zlých podmienkach? Nakoniec nás odsťahovali od seba, pretože jeden chalan nemohol vydržať svojho spolubývajúceho - ale keď dostanete na izbu niekoho kto má problém s každou prkotinou, je to otravné. Ale to by nešlo len tak. Chlapec bol na chlapcov a zjavne sa snažil na to nemyslieť. A tiež sa o tom nechcel rozprávať, to ste na ňom videli. Ale začal sa zdôverovať.
Stalo sa toho omnoho viac. Jasné, že si vyberám perličky, ktoré mi nevadia. Alebo je to málo na plecia. Špička ľadovca. A potom dospejete k záveru - časom vo vašom živote, keď sa vám všetko zrúca a stojíte ako trotel a potreujede podoprieť, že sa válate na dne - bez chuti vstať. Bez sily vstať. Jednoducho tam ste a pozeráte sa do výšky, ale ste na úplnom dne tej priepasti. A vtedy si uvedomíte, že tu pre vás nie je nikto. Nikto kto by vás podoprel.
A koľko bolo takých ľudí, čo ste im chceli pomôcť, ale nepomohli ste im, pretože vám to nedovolili a boli tvrdohlaví. A dostali sa do sračiek.
A na tom dnes si tak hovoríte, že sa na to môžete vysrať. Na všetko. Nemusíte nikomu nič hovoriť. Nikomu pomáhať. Aj tak sa vám to nevráti. Môžete si žiť vlastníý život, všetkých opusiť a nikto si to nevšimne. Pretože ste ako tieň, ktorý šiel okolo. Ste už ... slobodný. Vtedy máte slobodnú vôľu. A viete prečo? Pretože nemáte, čo stratiť. Sloboda - to je len iný výraz pre "nemám, čo stratiť".
Ak ste to dočítali sem, tak vám ďakujem. Porúčam sa.
Jakzig.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár