Ako sa otočiť s bio mapou na malom priestore v tvare T
Tabuľa sa nachádza vo vodorovnej časti písmena T. Spočiatku sa tvárime, aké zbytočné to je. Pohrávame sa s myšlienkami, či táto komplikovaná záležitosť je naozaj to, čo chceme v blízkej budúcnosti vykonať. Už keď sme presvedčení, že sa na to vrhneme, naposledy sa skúsime prehovoriť. Samozrejme, že znova podľahneme! Až po tejto myšlienkovej vojne môžeme ladným krokom podísť k mape ľudského svalstva. Pohľadom si uctíme jej existenciu a následne aj jej múdrosť, čo v sebe skrýva. Zároveň ju tým pohľadom hladíme, ako keby sme krotili najdivočejšieho mustanga. K hladeniu zapájame aj prsty. Zľahka, jemne a opatrne. Neopatrnosť, chladnosť by sa nemusela vyplatiť a bolo by to nanajvýš nemiestne. Mapa musí cítiť lásku a chce byť rešpektovaná. Nesmie byť nedocenená. S milými slovami, ktoré jej budeme popri brázdení jej hladkosti rozprávať tíško a nežne, ako by to bola naša láska, sa podujmeme jej jemných tkaničiek. Uchopíme ich a pri úkone zvešania mapy a následného kroku od tabule, či iného predmetu, na ktorej bola mapa zavesená, budeme postupovať opatrne a dbať na dostatočnú výšku, aby sa krása mapy nepoškvrnila. V tom momente dôkladne preskúmame miestnosť, sťa skener. Vhodné miesto pre otočku si vyznačíme. Ale iba v hlave, pretože na ozajstné označovanie niet času. S pozornosťou sa približujeme k cieľu. Cieľ sa nachádza na poslednej časti slova T. Sme tam, sme v rohu. Pár povzbudivých slov určite nezaškodí. Či ich poviete sebe, či mapke, je jedno. Nasleduje otočka. Mala by byť krásna a mala by pripomínať ten najkrajší tanec. Krok do zvislej časti slova T a potom krok do prvej časti slova. Najťažšia pasáž za nami a konečná etapa pred nami. Tiež nie je najľahšia. Lúčenie sa nepatrí medzi obľúbené činnosti ľudí. No po otočke pripomínajúcej valčík, si s radosťou a nadšením môžeme úplne potichu skríknuť “Do toho! Už len kúsok!” Kričať potichu je nutné. Nechceme si predsa pokaziť vytvorený dojem a pekný pocit z dobre vykonanej práce nerozmysleným, unáhleným hlasitým výkrikom. Finálna fáza spočíva v zavesení otočenej mapy na ten istý objekt. Po zavesení, prsty pomaly vláčime po chrbte mapy na znak toho, že každá mapa je jedinečná, že ich ľúbime a že sú dokonalou inšpiráciou. Dokonca až fascinujúca inšpirácia. Aké krásne. Jeden krok vzad a posledné zbohom. Kráčame ďalej. Meditujeme o vykonanom čine, s hrdými myšlienkamy, že aká je to jedinečnosť. Nedovoľme si namýšlať si! Veď to dokáže každý somár...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
