Počul som chlapíka s takým drsným hlasom, ako sa rozprával s osobou pravdepodobne ženského pohlavia. Odčítal som to zo slov "miláčik", "ľúbim ťa", "zlatko" a podobne. Tón hlasu, ktorým na ňu (alebo neho) hovoril, vôbec nesedel s jeho drsným zafarbením. Na jeho postavu som nevidel, ale mohol by som sa staviť, že to bol nízky, trochu tučnejší chlapík, ktorý bol na brade husto zarastený a mal tetovanie buď na lýtku alebo na pravom predlaktí. Za ním poslušne cupitalo nejaké zviera. Podľa rytmu chôdze by sa dalo povedať, že to bol pes. Asi nebol príliš veľký, lebo známky na jeho obojku štrngotali prirýchlo na na chôdzu veľkého psa. Prešli okolo mňa bez toho, aby si ma všimli. Na chvíľu sa mi síce zdalo, že cítim na rukáve niečo mokré a teplé, ale možnosť, že by ma ten malý pes... Nie, túto možnosť som vylúčil. Kto by močil na úbohého, bezvládne ležiaceho človeka. Asi sa mi to len zdalo.
Netrvalo dlho a znova sa ku mne blížili nejaké zvuky, dokonca som zacítil šťuchanie medzi piatym a šiestym rebrom vľavo. Boli to asi deti. Nerozumel som o čom sa bavili, lebo ich piskľavé hlasy sa miešali s hlasným smiechom a všetko sa to zlialo v jeden nekonkrétny hukot. Nemyslím si, že sa mi smiali, asi len mali veľmi dobrú náladu, keď ma videli - možno ma poznali! Bolo ich asi päť a zjavne sa za niekým ponáhľali, lebo potom, ako som začul hlas staršieho muža (znel trochu nahnevane - asi už meškali) sa rozbehli a už ich nebolo. Možno mi aj chceli pomôcť (keby ich ten muž nebol zavolal) lebo do mňa šťuchali až tak, že to bolelo a dokonca som si na chvíľu myslel, že do mňa kopú, ale asi ma len chceli prebrať.
No a hneď ako odbehli, začul som taký známy zvuk. Skoro ako siréna lebo niečo podobné. Potom ku mne prišli nejakí ľudia a chytali sa ma, dvíhali ma a niekam ma odnášali! Keby som v tej chvíli mohol protestovať, určite by som to spravil. Bolo to hrozné! Strčili ma do nejakej miestnosti, ktorá sa celý čas hýbala a niečím ma pichli do ruky, približne tam, kde sa láme lakeť, myslím si, že dokonca do žily. Neviem čo to bolo, ale asi ma tým nejako oblbli, lebo ďalej si nepamätám nič.
Zobudil som sa vo veľmi svetlej miestnosti, kde bolo cítiť nejakú zvláštnu stareckú zatuchlinu a čistiaci prostriedok zároveň. Ležal som v cudzej posteli, nikoho som tam nevidel, ale počul som spoza dverí dva hlasy, ako sa rozprávali. Jeden vravel niečo o tom ako niekto stratil veľa krvi a musí ostať v nemocnici ležať ešte pár dní, lebo by to pre neho riziko a znova by mohol odpadnúť. Chudák človek, nechcel by som byť na jeho mieste... Ale ten druhý hlas mi bol povedomý. Znel dievčensky, ustráchane a cez nezrozumiteľné slová sa predierali malé vzlyky. Rozhodol som sa, že sa pôjdem pozrieť, kto to je.
Ale čo sa stalo potom už neviem. Pamätám si, že ako som sa postavil z postele, niečo strašne rachlo a zrazu som cítil strašnú bolesť a chlad. Hlasy spoza dverí zhíkli a zdalo sa mi, ako by rýchlo vbehli za mnou do miestnosti...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár