Ako len často počuť tu otázku? Predstava pohodového večera. Tak sa teda skúsme na to pozrieť vo svojej fantázií.

Vonku je príjemne teplo. Zapadá slnko a ležím na lúke. Okolo preletí motýľ, ktorý si vychutnáva posledné lúče slnka. Vo vzduchu cítiť príjemný vánok. Ako tak ležím, vidím na oblohe pekné obrázky, ktoré vytvárajú oblaky. Aaaaa... tam je slon, ktorý naháňa zajka. To je teda ale absurdita. Slon a zajačik. Po krátkej dobe sa už po oblohe naháňajú dve rybky. Jedná niekoľkonásobne väčšia ako tá druhá.

Na chvíľku stratím obraz z oblohy a pozriem sa vedľa seba. Vidím pomaly sa uzatvárať kvety, ktoré sa už pripravujú na noc. Je to tak dlhý okamih. A taký pekný. Keby len tak nikdy neskončil.

Oproti na kopci vidím pastiera s ovcami. Akurát zaháňa stádo, okolo ktorého pobehuje čierno-biely ovčiarsky pes. Stádo sa pomaly zbieha do košiara. Keď sú všetky ovce spočítané, pastier so psom sa poberie na spánok do salaša.

Pred tým ako sa poberieme aj ja z kopca naspäť domov, tak ešte padne večerná rosa a ja cítim ako mi na nohy padajú malé kvapôčky vody.

Je čas ísť. Dobrú noc príroda. Dobrú noc zvieratka. Dobrú noc hory.

 Blog
Komentuj
 fotka
zajkousko  11. 7. 2012 08:46
no krásne a ten zajačik, dojemné ..............filip
Napíš svoj komentár