Malo by to vyzerať inak. Mala by byť búrka, pršať alebo by aspoň malo byť zlovestne zamračené. Ako vo filmoch. Alebo je možno problém v tom, že takto sa to prihodí iba skutočne dôležitým a výnimočným ľuďom. Dnes je jasno, až takmer nečakane, vzhľadom na dvojciferné číslo mesiaca v kalendári. Z horizontálnej polohy sa mi viac zdá, akoby bola skorá jar. Na zátylku ma chladí oceľový pás, o dosť širší ako sa zdá pri pohľade z nástupišťa. Tik-Tak. Z veľkej diaľky počuť ženský hlas zo socialistického megafónu. Tak už iba chvíľa. Pravidelné údery o spoje koľajníc bývajú upokojujúce. Načo myslíš? Prebiehajú ti hlavou obrázky z detstva? Tváre blízkych? Alebo iba tá jedna? V skutočnosti sa celou silou snažíš prekonať jeden z prvých vrodených pudov. Sebazáchova, ktorá priam vreští v celej tvojej hlave. Až napokon úplne splynie s piskotom bŕzd, ktorý je už aj tak zbytočný.

Všetky tie reči o svetle na konci tunela a o spomienkach samotných sú blábol. Na koľko vecí si stihneš spomenúť v mikrosekundách, ktoré ti zostávajú, pokiaľ sa bublina vzduchu dostane na miesto určenia? Spomenieš si na to pekné? Spomenieš si na to zlé? Nespomenieš si vôbec na nič, takto si to vybral. Trýznivé myšlienky, čo by mohlo byť keby. Keby si bola vtedy niečo povedala, keby si bola radšej ticho. Možno keby si to nebola ty a možno keby to nemusel byť on. Možno sa stačilo iba viac modliť v tomu správnemu bohu. A možno sa stačilo narodiť pod šťastnejšou hviezdou.

A načo myslíš pohodlne uvelebený na svojej posteli, keď vieš, že potrvá ešte hodnú chvíľu, pokiaľ kombinácia všetkých účinných látok splní svoj účel. Myslíš na sled udalostí, čo ťa doviedli až sem? Hádžeš vinu na všetkých ostatných? Vravíš si, že iná možnosť nie je. Že už si skúsil všetko, čo si mohol.

A pritom si neskúsil vôbec nič.

 Záchod
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár