Zrazu sa všetko zmenilo. Prišli ľudia a vzali ma preč. Preč od mamičky aj od súrodencov. Najprv mi za nimi bolo smutno, no potom som zistil, že ten pán a jeho dievčatko pre mňa pripravili krásny domov. Aspoň zo začiatku to tak vyzeralo. Hoci namiesto teplého mamičkinho srdiečka som spinkal v malej búdke, bolo tam veľmi teplo a ja som si postupne zvykla. Namiesto bračekov som sa často hrávala s dievčatkom alebo plyšovými hračkami.
No časom som bola čoraz viac sama. Stalo sa, že som nemala čistú vodu a jedlo aj celý deň. Vtedy som zvykla myslieť na mamičku. Ktovie, čo asi robí. Cítila som sa osamelo a musím priznať, poničila som zopár plyšových zvieratiek. Dievča ma za to zbilo. Nevedela som, že sa to nemá. Prepáč.
Znova odišla. Dúfam, že súrodenci sa majú lepšie.
Takto to išlo nejaký čas a ja som bola čím ďalej smutnejšia. Bola som sama a často hladná a smädná.
Potom zrazu prišiel pán a vzal ma do auta. Určite ma vezie k mamičke.Konečne. myslela som si. Naštartoval. Po niekoľkých kilometroch zastal. Moment.Tu nebývam.Tu mamička nie je. Vystúpil a vyložil ma na okraji nejakého lesa. Bol podvečer a ja som sa dosť bála.
Zatvoril dvere a odišiel.
Prečo to urobil?
Tak veľmi som ich mala rada.Vždy som krútila chvostíkom keď prišli domov.
Tešila som sa každému pohladeniu.
A teraz je koniec.
Nikoho som nežiadala aby ma vzal z teplého náručia mamičky. Nežiadala som nič, čo by mi nemohli poskytnúť. A teraz som opustená uprostred neznámej cesty.
Tak pomôžte.
» www.psiadusa.sk/...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár