Zmazala som už toľko viet, čo neuvidia svet... Ďalšie zmizli zásahom osudu, chybou, nepozornosťou či nevedomosťou. Snažila som sa ich uloviť na papier, do konceptov správ, sms v starých nefunkčných telefónoch... Zmizli. A prečo ich lovím teraz? Lebo to má zmysel. Vracať sa?! Nie. Nezmiznúť sebe. 

Si tu? 

Bolo to magické. A hlavou ti prebehli všetky tie obrazy. Ten moment. Ten pocit. V hlave ti bežalo

,, Toto si chcem takto zapamätať'' 

A potom si nepamätáš. Nie kvôli alkoholu v nápoji, droge v krvi... Elektrický reset mozgu a ideš znova. 

Tie chvíle stoja za to. 

Stáli... 

A už nikdy nebudú znova. 

A to je na tom to krásne... 






 Pseudoblog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár