Kedysi stačil náznak lásky. Jej predstava priživovaná ilúziami, dokrmovaná snami, nafúknutá do ružovej bubliny. Spoznať, že to bolo celé akosi zle, nebolo bolestivé, skôr oslobodzujúce. Zmena ktorá prišla, je niečo na čo môže byť človek hrdý, bolia len straty v procese. Bolia slová a aj to ticho medzi nimi. Na konci dna si líhať do postele s vedomím, že to stálo za to, vibruje svetom, otriasa zakončeniami nervov. Pulzuje v tekutinách tela. Zmena. 

Bolo to nutné? 
Bolo to správne?
Bolo to? 

Bolelo to.

A niekedy bolia jazvy ked sa blíži búrka. Tie staré i tie krvácajúce.
Pôsobiť rany tichom bolí obe strany. Nielen vtedy, ale aj dnes. 

So všetkými obmenami. 

 Pseudoblog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
motovidlo323  20. 7. 2020 23:31
Čo by ti pomohlo?
Napíš svoj komentár