Nádejne som sa pozrela do neba plných hviezd. V duchu som prosila za lepší svet pre mňa, aspoň na okamih zabudnúť na všetko zle, na trápenie ktorè je voči ostatným len malichernosťou. V jednom okamihu ma prepadá myšlienka, že život sa len so mnou pohráva, som akou si bábkou ktorá nemá žiadnu šancu byť šťastná, lebo môj osud to tak nechce.

Som však veľmi zameraná na seba, to je môj problém ktorý mi zatvára oči. Vždy si neskoro uvedomím, že zaslepenosť ma tak ubíja. Snažím sa robiť všetko tak aby som sa mala dobre ja a pri najbližšej príležitosti, keď sa mi nedarí svojou ľútosťou deptám aj ostatných.

Malo ľudí si ma vypočuje, ale to malo mi stojí za zmýšľanie sa nad sebou a činiť sa k lepšiemu. Som vám vďačná za tento dar, lebo vy ste tí ktorý mi otvárajú oči.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár