Iný deň, len taký zážitok......

Poznáte ten ranný postup
- budík
- kúpeľka
- raňajky narýchlo
- a šprint z domu
.....no dneska sa mi zdal budík spevavý, až sa mi z neho chcelo zase spať, pomalé kroky z izby smerovali do kúpeľne, kde som si ledva videla na špičku nosa, pri pohľade do zrkadla, v každom páde vlasy dupkom, rýchle opláchnutie studenou vodou....
- v okamihu sa mi zmenila frekvencia, nahodený úsmev, vyvalené okále a hybaj rabovanie chladničky.
Ničím nerušená, so skromnými raňajkami v dome bez života, utekal čas tak rýchlo..
na čase sa dvíhať a hodiť rezký krok do mesta.
Cesta mi šla veľmi rýchlo, neuvedomele som už stála na zastávke, postojom, však už príď lebo ja ťa tu čakám, veru myšlienka pomohla....
Otvárali sa dvere, ja ešte mimo reality, uvedomila som si, že mi niečo asi chýba, prehrabala som pol kabelky aby som si vytiahla peňaženku, hlava zabudnutá medzi remienkami, s pocitom, že ma šofér zožerie zaživa, keď zdržujem....už, už som ju zahliadla, nemotorne som sa vyštverala na schodiky, hlava stále dolu, teraz medzi mincami a poukažkou. Konečne som sústreďovala zrak na vodiča, no ako sa mi zaostrovalo, sánka mi padla dole, div som oči nenechala uňho ....
Zakoktala som tam tu najľahšiu vetu s obrovskými ťažkosťami a mala som dosť problém udržať sa typu: Však šofér autobusu ako každý iný.
Ale nebol, vystrihnutá tvár ako s časopisu, zrak mi prešiel na krátke tričko cez ktoré sa rysovalo božské vypracované telo, pri zrakovej ceste naspäť som zastala na perách ktoré sa chystali práve vyčariť úsmev a k tomu aj došlo

No moja pekná, ale keď sa vystupuje o zástavku ďalej, nedávame zľavu,
ale, že ste to vy....tak by som poprosil ešte úsmev

Teraz som si sama nevedela predstaviť ako vyzerám, ale isto to bola grimasa za 100bodov, citila som ako pomaly rudnem pomaly som sa nezmohla riadne na slovo nie to sa usmiať....so mňa akurat vybehlo slovo

ja, ja, no tak ďakujem za toľkú ochotu, veľmi milé od teba

A úsmev sa podaril
Podala som mu drobné, ruka pripravená na výdavok, no pri pocite, že by sa ma dotkol by som sa asi neudržala a pomaly by som mu vkladala vizitku do ruky, nech ma čo najrýchlejšie skontaktuje.
Na jeho šťastie, šialená ženska ako ja nekonala žiaden útok.

Sadla som si o o tri sedačky ďalej, u mňa cesta vždy pripadá na vonkajšie prostredie, no oči som mala na stopkách presnejšie na jeho spätnom zrkadle, stále vyvalené a udivené....nechápala som ešte stále, kde sa on mohol nabrať v pozícii vodič autobusu, pre pána......hnedé oči, krátke hnedé vlasy, veľmi ostré, ale jemné črty tváre, bezchybná pleť, taká dobrá 25, zadivená ako nikdy.

Pol cesty preč a mne sa už vtedy nechcelo ani vystúpiť, stále na spätáku....ale čo čert nechcel on v okamihu dvihol zrak,
oči sa stretli, ja otvorene ústa, môj nasledovný šok spočíval v tom, že som nedokázala odtrhnúť zrak, pekne na mňa žmurkol usmial sa prešiel si pravou rukou po ľavej sánke, pery mu naberali bočný úsmev....ako s filmu, prisáham udivená z jeho pohľadu....omámena jeho úsmevom, zaplavil ma divný pocit,
bol to pocit chtíča....nič viac, len predstava vlastniť ho.....
Mechom ovalená som sklopila zrak a potmehúcky som sa usmievala.....
Cesta bola o výmene úsmevu, žmurkaní a začiatok perfektného dňa.....

Cudzí človek, jedná náhoda a úplne iný deň

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu