No pre mňa symbolizoval viac, viac ako som si dokázala pripustiť, bojím sa toho pocitu, lebo to nedokážem k ničomu priradiť. Nechápem významu niekoho milovať, všetko je už klamstvo. Obyčajný dotyk ktorý dávam z láskou sa mi nikdy nevracia.
Strata času, všetko je tak skazene.
Odveka múza lásky sa zdiaľky mení na netvora a zabijaka. Moje vnútro je roztrhané, sama sa presviedčam o možnosti voľby. I tak je to dávno zapadnuté prachom. Všetko je tak krátke, tak nestále..Ľudia sa nenormálne menia či chcem, alebo nechcem ťahá ma to zo sebou, nemám tu silu bojovať.
Kde ju vlastne nabrať??
Slzy v očiach, z akého dôvodu ma oblieva táto kyselina.
Nedivím sa, že toľkí ľudia nevidia východisko a najradšej by ukončili všetky cesty na tejto posratej zemi. Z akého dôvodu som bola prenesená do tohto zaostalého sveta kde sami podpisujeme svoju záhubu, staviame si múr a nepoznáme už ani sami seba.
Čo za zver ma obklopuje s každej strany, všetci ste stratili tu možnosť odmyslieť si ju a nevypúšťať ju von. Samy ste strojcom svojho šťastia, bohužiaľ toto pravidlo stráca význam. Sme väzňami spoločnosti a to prinesie záhubu.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
a nie často padá na hrany.
aj keď v diaľke vidíš vrany,
niekto príde a zhojí aj staré rany