Pomaly som si vykračovala, cestou ktorú som poznala len ako každodenná opakujúca sa trasa, zrak som mala upätý do diaľky, nevšímajúc si okolie, ktoré sa mihalo okolo mňa.
No niečo upútalo moju pozornosť, prv som si to nevšímala, ale po chvíľke mi to bolo divne. Auto ktoré sa pomaly zakrádalo za mnou, už nebolo tak ďaleko, aby som si jeho prítomnosť nevšímala, priam akoby mi dychčalo na krk, snažiac sa ma nasledovať, nadobudla som pocit neistoty.
Však je deň, kto by sa neodvážil ma zdrapiť a odviesť niekam preč....., napadla ma aj myšlienka, čo keď je to niekto známy.
Nie, na to som hneď musela zabudnúť, však som sa snažila utiecť, kto by ma tu poznal, hľadal,nie som tu tak dlho. Dokonca ani susedov tu nepoznám.
Strach, bol to strach ktorý ma začal ovládať a ten ma donútil sa otočiť.....
.......
...Začalo mnou strašne triasť, dlane som mala mokré, zaslzené oči, kolena sa sa mi triasli ...nevedela som ako reagovať, plakať, alebo sa smiať
......
Dobehla ma minulosť, minulosť ktorá spravila dieru v mojom svete, zjazvila moje srdce a dušu.....Nekonečná bolesť, samota ktorá sa roky so mňa vytrácala, zas mi oživil všetky spomienky
Prečo si ma hľadaľ? Chceš ma vari utrápiť na smrť, nemal si sa mi ani ukazovať na oči, vieš čo si spôsobil?!
Neudržala som sa a začala som roniť slzy zabudnuté v mojom vnútry, ktoré dlho neokúsili svetlo sveta. Túžila som aby som toto už nezažila.....
Vybehol z auta, silno ma objal, mlčky sme tam stáli...utieral mi slzy....ktoré ma pálili, nevedela som prestať....Zobral mi tvár do rúk, pozrel sa mi do oči, s hlbokým nádychom trávil moje trápenie, sám nevedel či spravil dobre, no nebolo cesty späť.
Poď so mnou
Otvoril mi dvere na aute, bez protestu som nastúpila......
Odviedol ma na tiché miesto, už ma netrápilo, že mám byť na inom mieste,...chcela som mu znovu odpustiť, len som čakala na jeho slová, ktoré mi v ušiach vždy znely ako sonata...
Slova však už neboli podstatne....
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
lienka777
22. 4.apríla 2010 18:01
2
tak trošku som sa nad týmto tvojim dielkom zamyslela..... a .... minulosť občas dobehne každého, či už sa nám to dávne páči, alebo nie..... ale netreba sa k nej zakaždým vracať, pretože minulosť nie je to, čo má napĺňať tvoj život..... inak by si sa asi pri spomienkach na to zlé, trápila väčšinu života..... ale ten je o inom..... preto, hlavu hore.....
navyše musím podotknúť, že si to napísala pekne, a vo mne to vyvolalo spleť emócií....
taktiež nezabúdaj, že ak si v inom, ako v rodnom meste mala by si byť opatrná na 200%, lebo nie vždy ťa môže nasledovať niekto, kto je ti známy a môže to skončiť horšie ako slzami pre minulosť (čo ťa nechcem poučovať, len opatrnosti nie je nikdy dosť).....
navyše musím podotknúť, že si to napísala pekne, a vo mne to vyvolalo spleť emócií....
taktiež nezabúdaj, že ak si v inom, ako v rodnom meste mala by si byť opatrná na 200%, lebo nie vždy ťa môže nasledovať niekto, kto je ti známy a môže to skončiť horšie ako slzami pre minulosť (čo ťa nechcem poučovať, len opatrnosti nie je nikdy dosť).....
3
Ďakujem, članok som napisala len tak, bola som skor inšpirovana minulosťou na spomienky, kamaratstva, že by som, bola rada keby sa to vratilo. a to všetko som zakonponovala do telesnej bytosti.
Napíš svoj komentár