Čo ma vytáča

Vsetci mi hovoria ze som malicherná, že sa rozčulujem nad zbytočnostami a asi maju pravdu ale čo mam robit ked ma vsetko vytáča? Ved posúdte sami tu je par vecí ktoré som zacala nemávidiet hlavne v posledných dňoch:


Muchy- to kvantum malých mušiek ktore sa podvečer vynoria akoby z ničoho nič.Vraciam sa domov z okružnej cesty po návštevach okolitej rodiny. Samozrejme na bicykli a s batohom. Konečne idem z kopca a nie naopak. Konečne to slnko prestalo tak piect. Konečne idem domov, užívam si tú cestu. Zrazu mam v oku muchu. Fajn, vyberiem si ju. Chvílu vidím rozmazane, potom to prejde.Chviľu je pokoj, potom sa to zopakuje aj napriek tomu, že si už davam pozor. To by sa este dalo. No zrazu mi do oka vletelo niečo obrovské a ostalo to tam.To ma dorazilo. Nešlo vybrat a rezalo to. Trvalo mi kym som sa toho zbavila. Viem, že je to úplne normálne a stačilo by keby som mala okuliare (keby som nejake mala, a aj tie by mi pravdepodobne padali z nosa...) no aj tak ma to vie vzdy rozčúlit a pokazit náladu.


Chrápanie-Prídem večer domov unavená, ledva stojím na nohách , sotva sa zmôžem na to, aby som zo seba zmyla prach, čo sa na mne usadzoval cele popoludnie.Konečne sa dovlečiem do postele. Poschodovej. Ja spím hore. Ľahnem si a akosi neviem zaspať. No pred 5 min na gauči som mala problem udžat oči otvorené. Je to z prilišnej únavy. To viem. No okrem toho moj brat chrápe. Nie príliš hlasno, no dosť hlasno na to, aby som na to musela neustále myslieť. A modliť sa aby prestal. Skúšala som všetko. Cmukala som ako divá. Volala som naňho. Svietila som naňho nočnou lampou, hádzala som doňho vakús. No zliezť z postele som nevladala. Naozaj nie. Viem, že je to moj brat a navyše bol aj chorý, ale v tej chvili som túžila len po jednom, umlcat ho! Nepodarilo sa. Zaspávala som s hlavou pod vankusom a zapchatými ušami. A myslela som, že sa z toho zblaznim...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu