A referát je hotoví. Nie žeby som školu zbožňovala, ale nudila som sa a aj tak v poslednom čase až veľmi premýšľam o mojom nudnom živote plnom sklamania. Niekedy si Želám byt niektorá postava z mojich obľúbených filmov alebo z anime. Možno to znie detinsky, že v mojom veku pozerám „ rozprávky“ . Nejako nechápem prečo človek súdi človeka podľa toho ako sa oblieka alebo čo pozerá. Áno priznávam sa nie som iná, ale aspoň sa nad tým dokážem zamyslieť a potom ľutujem, že som sa znížila až do takej miery – odsudzovať ľudí. Stala som sa strašným zbabelcom odkedy som sama. Nemať rodičov neznamená, že som šťastná. Pre moju osobnosť sa ku mne boja priblížiť ľudia z môjho okolia. Nevedia čo môžu odo mňa očakávať. Je ťažké porozumieť spolužiakom. Sú takí iní, takí šťastní. Kedy sa konečne šťastie obráti aj na mňa? Veď som si preskákala už veľa zlého. Najprv smrť rodičov, potom sa moja najlepšia kamšoska musela odsťahovať a moja rodina sa ku mne správa ako k odpadu. Jasne spolužiaci mi závidia, že mám veľký dom s pozemkom a zdedeným bohatstvom len pre seba. No má to háčik – som sama. Vymenila by som to za moju najlepšiu kamošku, za rodičov. Keby sa to nejako dalo. Nemám sa s kým o to podeliť, porozprávať sa. Pre všetkých som len TÁ BOHATÁ Z 1. ROČNÍKA. Stredná škola je zatiaľ ku mne krutá. A tak si tu zapisujem moje pocity....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár