„Môžem ti nejako pomôcť?“ ozvala sa osoba za mnou.
„Ria, ahoj vlastne by sa mi pomoc zišla. Som tu prvý deň tak neviem či mám isť tadiaľ alebo je tu aj iný východ.“ Povedala som jej moju situáciu.
„Tak ťa tu prevediem. V týchto dvoch miestnostiach si už bola. Tuto vedľa strelnice je telocvičňa. Väčšinou sa v nej zdržiavajú akrobati. Raz do týždňa majú predstavenie. Oproti telocvični je priestor na meditáciu. Pri ňom je ošetrovňa. Oproti nej je kuchyňa a pri kuchyni jedáleň.“ Takto mi ukázala ešte ďalších 10 miestnosti.
„Tak a tu je východ. Dostaneš sa za karaoké pódium.“ Dodala.
„ Ďakujem“ povedala som a rozlúčila som sa. Vybrala som sa k Rise.
„Ahoj.“ Pozdravila som sa.
„Ahoj. Vy už ste skončili?“ opýtala sa.
„Áno. Ria ma previedla tou tajnou budovou. A teraz neviem čo mám robiť.“
„Ak chceš tak chod domov. Ber to tak, že toto je jeden z posledných dní, kedy si môžeš ešte ako tak odpočinúť.“ Povedala veselo.
„Tak ja teda pôjdem domov. Uvidíme sa neskôr.“ Ani neviem prečo, ale mala som nezvyčajne zlý pocit. Žeby predtucha. Celú cestu som rozmýšľala načo idem domov. Odomkla som dvere a vybehla som do mojej izby. Vrhla som sa na CD-čka. Niečo mi vravelo, že ich budem potrebovať. Vzala som 2 CD s najlepšími pesničkami, ktoré som celú noc sťahovala. Hneď potom som šla do kuchyne. Umierala som od hladu. Spravila som si špagety. Najedla som sa a utekala som späť do Wonderlandu. Prišla som tam o pol siedmej. Šla som k Rise. Vošla som dnu. Na moje prekvapenie tam boli všetci.
„Deje sa niečo?“ bola moja prvá otázka.
„Mame tu Žltý kód. To znamená, že napadli mesto.“ Povedala Ria: „ je tu tvoja prvá misia.“ Všetci sa pozreli na mňa.
„Tvojou úlohou bude zabávať návštevníkov Wonderlandu, kým sa mi nevrátime a dáme ti znamenie..“ povedala Risa.
„Ale ako?“ bola som zmetená.
„Čo to máš v ruke?“ spýtal sa Shu.
„Len pár CD.“ Odpovedala som .
„Tak ich použi alebo spievaj.“ Navrhol.
„Potrebovala by som mixážny pult alebo niečo podobne aby som ich mohla využiť.“
„Bez problémov. Postarám sa o to.“ Povedal.
„Dobre, odchádzame o 20:00. Potom sa o to musíš postarať ty.“ Oznámila Risa. Divila som sa, že tu nevelí šéf ale Risa. Vraj je to tak stále, je niečo ako jeho pravá ruka. Nenamietala som. Moja zlá predtucha sa teraz naplnila. 20:00. Na pódiu už bol pult. Ale ako? Veď tu nemali žiaden pult. Alebo som si ho len nevšimla? Každopádne to bolo teraz jedno.
Z reproduktorov sa ozval Risin hlas: „Žltý kód. Opakujem Žltý kód. Dnes večer vás bude zabávať Joja. Želám vám dobru zábavu..“
Pod pódiom sa zišla skupina ľudí. Pozerali na mňa ako sa nemotorne hrám s hudbou. Nie žeby som to nikdy nerobila ale mala som strašné nervy.
„Ste pripravení? Začíname.“ Povedala som a začala som sa hrať s hudbou. Prvý song, ktorý som pustila bol Andu Angelo – Ladies wanna. Ujal sa. Všetci sa zabávali. Diskotéka sa mohla začať. Ja ako Dj. Úžasný pocit. Nikto si nevšimol, že tu chýba „personál“.
Prešli 2 hodiny ani som si neuvedomila. Zábava bola v plnom prúde. 22:30. Pol hodina po záverečnej a vtedy som si všimla blikajúce svetla. To bol signál. Stíšila som hudbu.
„Táák a dáme si záverečnú pesničku. Dúfam, že ste si to dnes užili.“ Risa mi povedala, že záverečný song je tá pieseň, čo som spievala prvý deň v práci. Budem ju spievať každý večer až na záver, keď budeme zatvárať Wonderland.
Začala hudba, ja som spievala. Posledne tony a ľudia sa rozchádzali. Prišli ku mne všetci čo boli chrániť mesto.
„Skvela diskotéka.“ Povedal Kristián. Je to veľmi zábavný chalan. Za tých pár minút čo som sa s ním rozprávala som sa nemohla prestať smiať.
„Ako dlho ste už späť?“ opýtala som sa.
„Asi 30 minút.“ Povedali zborovo. Zasmiala som sa. Konečne som našla rodinu v podobe týchto úžasných ľudí...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár