„ No, bol to Šimonov nápad postaviť zábavný park ako krycie miesto pre naše tajné výcvikové stredisko. Povedal to šéfovi a ten s tým súhlasil. Požiadal naše zdroje o finančnú pomoc a o mesiac tu stál Wonderland.“
„Bol to celkom dobrý nápad. Len, čo ho k tomu doviedlo...?“ premýšľala som nahlas.
„Všetkým povedal, že má rád takéto veci, ale všimla som si ako sa na to vždy pozerá s takou nenávisťou v očiach. Podľa mňa je Wonderland spomienkou na jeho najlepšieho kamoša. Raz mi o ňom hovoril, ale nepovedal mi jeho meno. Hovoril mi, že zbožňoval kolotoče. Hlavne tie veľké. Spomenul aj to , že ak by si mal vybrať smrť, tak by chcel zomrieť na kolotoči. A akoby schválne mu to Boh aj splnil. Raz bola nejaká prestrelka v jednom parku. Pravdepodobne šli po Šimonovi, ktorý bol v tú dobu s kamarátom na kolotoči a ten dostal priamu strelu do srdca namiesto Šimona. Viac podrobnosti o tom neviem.“ povedala mi.
„Jemu zabili kamoša?“ stuhla som.
„Nie len jemu. Každý z nás o niekoho prišiel, či to bol kamoš alebo rodina. To nás tu všetkých spája plus naše schopnosti.“
„Mám ešte jednu otázku ohľadom Wonderlandu. Prečo sa volá iba Wonderland? Prečo ho Shu nepomenoval? Keďže je to jeho dielo.“
„Pretože som nemal dostatočnú motiváciu k pomenovaniu Wonderlandu. A na čo by mu bolo meno, keď v meste nemá konkurenciu.“ ozvalo sa spoza nás.
„Ty si načúval?“ prekvapil ma.
„ Nie len som šiel okolo a začul som túto otázku.“ či už to bola pravda to sa asi nedozviem.
„Neverím ti. Prečo si myslíš, že je zbytočné pomenovať Wonderland?“ vrátila som sa k téme.
„Tak ho nejak pomenuj. Nie je to moja povinnosť. Stavil by som sa, že ty by si nedokázala vymyslieť dobré meno pre Wonderland do 24 hodín...“ znelo to ako výzva.
„Ty sa chceš staviť?“ vysmiala som sa mu.
„To som nepovedal.“ uškrnul sa. Čo v jeho prípade znamenalo 100% áno.
„Tak, o čo sa teda stavíme?“ opýtal sa.
„Hmm..“ rozmýšľala som: „Čo keby sme sa stavili o 3 otázky, na ktoré musíš pravdivo odpovedať.“ Bola som zvedavá a chcela som sa niečo o ňom dozvedieť.
„Dobre. Ale ako ti mám veriť, že mi odpovieš pravdivo?“ ako keby už dopredu vedel, že vyhrá.
„To je dobrá otázka... ani ja ti veľmi neverím.“ zareagovala som.
„Ja. Ja o vás oboch viem dosť vecí. Takže budem svedkom a nikomu nebudete klamať.“ stúpila nám do rozhovoru Risa.
„OK.“ súhlasili sme a ako pri každej stávke, tak aj pri tejto sme si podali ruky...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár